Vo veku nedožitých 72 rokov po ťažkej chorobe zomrel prof. Alexander Móži. Renomovaný etnomuzikológ bol zberateľom ľudových piesní v rôznych regiónoch nielen na Slovensku, ale aj u Slovákov žijúcich v Maďarsku.
A. Móži kompozične spracoval desiatky ľudových piesní pre folklórne súbory i pre Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Vydal viacero zborníkov a publikácií ľudových piesní. Bol členom Poradného zboru pre oblasť ľudovej hudby pri Národnom osvetovom centre v Bratislave a členom predstavenstva Spolku hudobného folklóru pri Slovenskej hudobnej únii. Organizoval odborné semináre a publikoval množstvo odborných článkov.
Profesor A. Móži bol autorom viacerých kníh a štúdií o hudbe. Venoval sa historickej a regionálnej podobe slovenských ľudových piesní, dejinám slovenskej a svetovej hudby, slovensko-maďarským hudobným vzťahom, estetike a interpretácii hudby. Hudobný fond mu za jeho činnosť v roku 2005 udelil Cenu Pavla Tonkoviča. Svojou tvorbou významne prispel k rozvoju hudobnej kultúry na Slovensku.
Bol členom orchestra US Lúčnica, členom Malého komorného orchestra a Súboru ĽUT v Slovenskom rozhlase pod vedením Tibora Andrašovana, Bartolomeja Urbanca a iných.
Postgraduálne štúdium ukončil A. Móži u akademika Bence Szabolcsiho v Hudobnovednom ústave Maďarskej akadémie vied v Budapešti a v roku 1973 získal vedeckú hodnosť kandidát hudobných vied. Titul doktora filozofie (PhDr.) získal na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Na docenta sa habilitoval v odbore etnomuzikológia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1991. V odbore teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy v špecializácii teória vyučovania hudobnej výchovy ho v roku 2003 vymenovali za vysokoškolského profesora.
Od roku 1960 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK Bratislava na Katedre hudobnej výchovy v Trnave a na Katedre teórie hudby Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Neskôr pôsobil na Vysokej škole pedagogickej Terézie Brunsvikovej v Sarvaši a Univerzite Jannusa Panoniusa v Pécsi (Maďarsko). Externe spolupracoval aj so Súkromným konzervatóriom Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Umelecky pôsobil v rozhlasovom orchestri ľudových nástrojov v Bratislave ako huslista a autor skladieb a úprav ľudových piesní.
Posledná rozlúčka s Alexandrom Móžim sa konala 11. augusta na bratislavskom cintoríne v Ružinove.