Vedúci slovenských regionálnych kultúrnych stredísk Slovenského osvetového centra sa raz mesačne schádzajú, aby bilancovali uplynulé obdobie a upriamili pozornosť svojich kolegov na pripravované podujatia.
Našťastie o slovenskom kultúrnom živote je vždy čo hovoriť. Keďže v Maďarsku existuje niekoľko slovenských národnostných ostrovov so špecifickými tradíciami a kultúrou, stretnutia využívajú aj na ich spoznávanie. Len takto môžu totiž úspešne vzájomne napomáhať svoju činnosť.
Na pozvanie riaditeľky SOC Kataríny Királyovej sa v prvý septembrový víkend vedúci regionálnych kultúrnych stredísk vybrali do nášho najmenšieho regiónu, do bakonského. Vedúci tamojšieho strediska Zoltán Szabó ich privítal v Černi v spoločnosti členov miestnej slovenskej samosprávy. O histórii osady, kde sa Slováci prichádzajúci z panstiev Štefana Zichyho usadili v roku 1724, účastníkom zasadnutia podrobne rozprával miestny šuster, najstarší člen zboru Imrich Kátai (Kadlečík).
Na pracovnej porade vedúci regionálnych stredísk SOC vyhodnotili tohtoročné oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku. Vysoko ocenili všestrannú pomoc hostiteľov - Santovčanov: členov miestnych kultúrnych kolektívov, učiteľského zboru a aktivistov. Upozornili však na zlú štruktúru podujatia, ktorú by bolo treba zmeniť, aby návštevníci nestratili vôľu zúčastňovať sa najvýznamnejšieho celoštátneho stretnutia Slovákov v Maďarsku. Už tretí raz usporiadali slovenský jarmok, kde popri predstavovaní tradičnej slovenskej kultúry v Maďarsku a špecifík jednotlivých regiónov vytvorili priestor na zoznamovanie sa a spoločenské stretnutie. Účastníci zasadnutia, ktorí boli organizátormi kultúrneho programu Dňa Slovákov v Maďarsku sa zhodli i v tom, že vďaka novým stanom sa im podarilo vytvoriť jednotný pestrý obraz. Ešte stále sa im však nepodarilo dosiahnuť, aby dostatočne upriamili pozornosť širokej verejnosti na kultúrne dedičstvo Slovákov v Maďarsku. Cieľom nie je stretávať sa v úzkom kruhu Slovákov, ale so zaujímavými ponukami vzbudiť aj záujem väčšinového národa, aby sme sa zviditeľnili v celej krajine a predstavili svoje ľudské i kultúrne hodnoty.
Po obsažnom rokovaní sa vybrali do terénu, aby sa na vlastné oči presvedčili o tom, ako opatrujú svoje dedičstvo čerňanskí Slováci. Ich prvá cesta viedla do evanjelického kostola, ktorý stojí na najvyššom bode osady, aby veriaci zďaleka videli, kde nájdu ochranu. Senior István Szarka zdôraznil bohumilú spoluprácu s miestnymi slovenskými veriacimi. Spomenul spoločne organizované oslavy pri príležitosti 60. výročia výmeny obyvateľstva, keď dedinu opustilo vyše dvesto rodín (950 ľudí), ktoré sa usadili v Nových Zámkoch, Dvoroch nad Žitavou a Modranoch.
Cesta účastníkov viedla potom do neďalekej katolíckej obce Jášč v povodí potoka Gaja, kde po stáročia pokojne spolunažívajú Slováci, Nemci a Maďari. Predsedníčka tamojšej slovenskej samosprávy Ibolya Sleiderová Jakabová ich privítala v útulnom miestnom kultúrnom dome. Na javisku sa predstavili žiaci základnej školy s krátkym slovenským kultúrnym programom, ktorý s nimi nacvičila učiteľka na dôchodku, čestná občianka osady Mária Egryová.
Riaditeľka miestnej základnej školy Silvia Kovácsová v krátkosti predstavila ich podmienky a popýšila sa, že z iniciatívy rodičov vlani začali v troch ročníkoch výučbu slovenského jazyka. Zatiaľ však majú len jednu učiteľku, predsedníčku čerňanskej slovenskej samosprávy Viktóriu Ecseriovú. V súčasnosti hľadajú ďalšieho učiteľa slovenčiny, ale najradšej by boli, keby sa k nim nasťahoval mladý učiteľský manželský pár.
Po stretnutí s poslaneckým zborom vedúci regionálnych stredísk zavítali do kostola, kde si mohli pozrieť jeden z najvzácnejších katolíckych kostolov v Maďarsku, ktorý postavili na mieste stredovekého benediktínskeho opátstva.
Starosta obce Csaba Nagy sa popýšil pamätným stĺpom, ktorý dali postaviť v roku 2007 na počesť 250. výročia znovuosídlenia obce. Ako uviedol, prednedávnom sa obecný zbor rozhodol zakúpiť dom niekdajšieho zámožného sedliaka a vytvoriť v ňom priestory pre vystavenie národopisnej a miestnohistorickej zbierky. Zároveň ukázal hosťom budúcu spoločenskú sálu, ktorú v súčasnosti renovujú pomocou miestnych brigádnikov. Klobúk dolu pred takouto komunitou, ktorej spoločne vytýčený cieľ dodáva dostatok sily a času, aby ho dosiahla. Ledva čakáme, kedy sa naplní sála slovenským slovom a kultúrou!
Vicestarosta obce Jozef Pintér nás zaviedol k ich ďalšej pýche, na viac ako 600 rokov staré pútnické miesto, ku Studienke. Pod košatými stromami, obklopení tichom, sme mali možnosť pouvažovať aj nad významom našej činnosti na poli kultúry a konštatovať, že aj keď sa ku cieľu približujeme len pomaly, vidiac výsledky, ktoré dosiahli v takmer zabudnutom bakonskom kraji, oplatí sa kráčať, veď každý maličký krok zaváži.
Na druhý deň sa vedúci slovenských regionálnych kultúrnych stredísk zoznamovali s historickým okolím, centrom Bakoňu Zircom, tamojším strediskom opátstva cisterciánov a hradom v Česneku.