Obyvatelia obce Palárikovo veľkolepo oslávili 760. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 60. výročie premenovania Slovenského Medera podľa Jána Palárika.
Počas trojdňovej oslavy obyvateľov i návštevníkov obce čakal pestrý program, v ktorom nechýbalo vystúpenie miestnych detí, program folklórnej skupiny spriatelenej moravskej osady Zubří, brušné tanečnice, speváčka Jadranka a ohňostroj.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248. V listine sa spomína pod názvom Meger. Obec bola súčasťou majetkového komplexu patriaceho do osobného vlastníctva kráľovnej Márie, manželky kráľa Belu IV. (1235 - 1270) a dcéry nikajského cisára Theodora. V roku 1559 si obec Meder podrobili Turci, pod ich jarmom bola plných 126 rokov. Roku 1694 sa obec uvádza ako Pustý Meder, lebo bola zničená Turkami. Kúpou Medera grófom Kounicom svitli pre obec lepšie časy. Územie obce a okolia začal kolonizovať obyvateľmi zo svojho moravského panstva (1691 - 1697). V sídle domínia postavili kaštieľ, ktorý roku 1722 zničili Kuruci a vyhnali Kounicovcov z panstva. 1. apríla 1730 gróf predal panstvo kuruckému generálovi Alexandrovi Károlyimu de Nagy Károly. Názov Slovenský Meder sa vyskytuje prvý raz v archívnych spisoch Károlyiovcov z roku 1725 a svedčí o slovenskom obyvateľstve obce.
Pre nás najdôležitejším bol druhý deň osláv, keď sa konalo slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktoré pozvali aj delegáciu z Budapešti na čele s predsedom Slovenskej samosprávy VI. obvodu Ladislavom Petrom. Pre tých, ktorí pravidelne čítajú naše noviny, to zrejme nebude čudné, iste vedia o spolupráci tzv. palárikovských osád, teda osád, v ktorých kratší-dlhší čas pôsobil dramatik, katolícky kňaz Ján Palárik. Národovec slúžil jedenásť rokov v Kostole sv. Terézie v Budapešti, kde pripravoval i Katolícke noviny a v tomto období vznikla aj väčšina jeho dramatických diel. Nebolo teda otázne, či sa delegácia Slovákov VI. obvodu Budapešti vyberie do Palárikova. K členom terezínskej samosprávy sa pridali aj členovia Slovenskej samosprávy Budapešti Eva Gedőová a František Bence.
Hostí privítala prednostka obecného úradu Alžbeta Jankulárová, ktorá ich najprv pozvala na krátku exkurziu po barokovom kaštieli, ktorý kedysi patril rodine Károlyiovcov a v ktorej dnes Lesný závod Palárikovo zriadil apartmány. V spoločenských priestoroch kaštieľa je možnosť usporadúvať rôzne rodinné stretnutia (sobáše, stretnutia a pod.). Terajší kaštieľ vybudovali v 40. rokoch 18. storočia v barokovom slohu na objednávku grófa Alexandra Károlyiho. V roku 1866 ho dal gróf Alojz Károlyi prestavať. Návrh spracoval staviteľ Mikuláš Ybl v klasicistickom slohu, snahou bolo napodobniť antické vzory. Okolo kaštieľa je udržiavaný anglický park, vybudovaný v 18. storočí na ploche 50 ha. Dnešnú podobu dostal park v roku 1871 v rámci prestavby celého areálu. V parku je veľa cudzokrajných drevín. Značnú časť tvorí prirodzený lesoparkový porast. Blízko je aj bažantnica, v ktorej je dodnes možný lov na bažanta. Mimochodom, práve tento operenec sa dostal aj do erbu obce. Po krátkej prechádzke delegácia Slovákov z Budapešti položila veniec k soche Jána Palárika.
Na slávnostnom zasadnutí došlo k podpísaniu zakladacej listiny združenia Životnými cestami Jána Palárika. Práve pomocou tohto združenia plánujú palárikovské osady skoncentrovať svoju spoluprácu a k tomuto združeniu sa možno bude môcť niekedy pripojiť aj slovenská samospráva v Terezíne. Teraz sa totiž nemohla pripojiť, pretože menšinová obvodná samospráva nemá žiadne právomoci.
Ako sme sa dozvedeli od starostu obce Jozefa Derňára, Palárikovo je priekopníkom v oblasti separovaného zberu odpadu. Tento výrok nie je veľmi slávnostný, o to je však osožnejší. Skoro päťtisíc obyvateľov obce je za separovaný zber druhotných surovín, v ktorom sú medzi prvými osadami na Slovensku.
V rámci slávnostného zasadnutia sa konal aj krst knihy, ktorá nemá obdobu na Slovensku. Je to kniha Imricha Szabóa a Jaroslava Nemeša s názvom Historické cintoríny Palárikovo. Ako sme sa dozvedeli, I. Szabó je autorom viacerých miestno-historických publikácií. Za posledné roky vydal knihy o palárikovskom folklóre, o školách, o roľníckej kultúre a podobne. Knižku krstil Karol Polák lupienkami ruží a slovami: „Krstím ťa, kniha, aby si nebola posledná.“
V rámci slávnostného zasadnutia došlo k odovzdaniu ďakovných a pamätných listín významným osobnostiam i podnikateľom Palárikova a k slávnostným príhovorom. Spomedzi nich by sme vyzdvihli príhovor dôstojného pána Pavla Zemku z Majcichova, ktorý hovoril o tom, že meno je osudné aj v prípade dediny a preto vyzval prítomných, aby nezabudli na Palárikov odkaz, ktorý musia odovzdať novým generáciám.
Oslavy skončili posedením pri bielom stole pri hudbe a tanci, o čo sa postarali folklórne skupiny.