Zborník prác z konferencie ● Slovenčina v menšinovom prostredí II.
Cieľom konferencie Slovenčina v menšinovom prostredí II, ktorá prebiehala v sídelnom meste VÚSM v Békešskej Čabe v októbri minulého roku bola situačná analýza a vývinová perspektíva používania slovenčiny ako minoritného jazyka.
Zborník prác z tejto konferencie nielenže splnil v plnej miere stanovené ciele, ale v mnohom prekročil očakávania nielen organizátorov konferencie. Svojou interdiciplinárnosťou, tematizáciou a vedeckou prenikavosťou bude pilierovým čítaním v prvom rade pre odborníkov, ktorí bezprostredne skúmajú slovenský jazyk, literatúru a kultúru v Maďarsku, ale i širšie, ktorí skúmajú slovenčinu v podmienkach enklávneho a diasporálneho vývinu a bude aj podnetným čítaním v rámci všeobecnejších interdisciplinárnych reflexií.
Zborník obsahuje viac ako osemdesiat štúdií, článkov, úvah a diskusných príspevkov. Veľká väčšina týchto textov je vo funkcii mapovania jazykového, literárneho, osvetového, školského a vôbec kultúrneho stavu slovenskej menšiny v Maďarsku, prípadne i iných menšín v Maďarsku a v priľahlom stredoeurópskom regióne (Vojvodina, Rumunsko, Česko, Rakúsko, Poľsko a i.), ale i maďarskej menšiny na Slovensku ako porovnateľných entít so slovenskou menšinou v Maďarsku a prináša veľké faktografické a poznávacie bohatstvo, keď ide o jazykovú, kultúrnu, etnickú a pod. kontaktologickú problematiku. Druhá časť príspevkov sleduje perspektívny, prognostický a plánovací horizont slovenskej menšiny a jej jazyka v Maďarsku. Tieto príspevky prinášajú nové poznatky, obohacujúce interdiciplinárny diskurs zachovávania menšinového jazyka, kultúry a identity, ale sú poznačené aj istým stupňom vedeckej nedostatočnosti: bez ochoty zapájania aj vonkajších, celospoločenských, štátnych a medzištátnych nástrojov do vývinových procesov jazyka a kultúry slovenskej minority a menšín vôbec zostávajú viac-menej dokumentom v teoretickej
polohe. Tretiu časť príspevkov reprezentuje deskriptívny a vecno-štruktúrny pohľad na jazykovú, duchovnú, materiálnu a územnú korešpondenciu so slovenskou menšinou v Maďarsku. Tieto a podobné príspevky majú veľkú výpovednú hodnotu pre prvé dva tematické okruhy pri následných syntetizujúcich úvahách. Štvrtú časť predstavujú kurtoázne texty a príhovory, ktoré svedčia o vysokej empatii predstaviteľov spoločenských, samosprávnych a štátnych inštitúcií voči samotnému predmetu záujmu celého radu odborníkov z Maďarska, Slovenska, Srbska, Rumunska, Čiech, Rakúska, Nemecka a Poľska, ktorí sa zaoberajú jazykom a kultúrou slovenskej menšiny v Maďarsku a komparatívnymi menšinami, čo predstavuje dobrú záruku aj ďalšieho výskumu tejto problematiky.
Tematický plán zborníka je tiež impozantný. V jazykovednom diškurze sa tu uvádzajú otázky výskumu slovenčiny vo všeobecnosti a v špecifických podmienkach jeho aplikácie v minoritnom jazyku (Juraj Dolník), otázky činiteľov zachovania slovenčiny v Maďarsku (Alžbeta Hornoková), otázky podôb výmeny jazyka a jeho zachovávania (Csilla Barthová, Anna Borbélyová), otázky semikomunikácie, interferencie, diferencovanosti menšinového jazyka, jazykového plánovania a jazykového manažmentu a pod. (Mira Nábělková, Marián Sloboda, Anna Marićová, Slavomír Ondrejovič, Gizela Szabómihályová a i.). Situáciou v porovnateľných menšinových jazykoch s diasporálnou slovenčinou v Maďarsku zaoberajú sa Stefan Michael Newerkla, Walter Breu, Lenka Scholze, Dagmar Mária Anoca a mnohí iní autori.
Literárny, divadelný a publicistický proces v podmienkach menšinového vývinu skúmajú Michal Harpáň, Katarína Maruzsová-Šebová, Viera Sedláková, Daniela. Onodiová a i. a etnografickým otázkam venujú pozornosť Ondrej Krupa, Jaroslav Čukan, Ivana Šusteková, Juraj Ando, Peter Chrastina a i.
Početné texty sú i z oblasti slovenského školstva a osvety v autorskom zastúpení Anna Divičanová, Edita Pečeňová, Mária Žiláková, Zoroslav Spevák, Jarmila. Hodoličová, Anna Makišová, Michal Týr a i. Významnú funkciu v zachovávaní slovenčiny v Maďarsku zohráva aj spolkový a inštitucionálny život, čomu svoju výskumnú pozornosť venujú autori ako Mária Homišinová, Anna Ištvánová, Gabriela Hamranová, Zuzana Hollósyová, Ján Fuzik, Anton Paulík a i.
Historické súradnice špecifickej dvojjazyčnosti minorít v Maďarsku s dôrazom na slovenskú uviedol podpredseda SAV Dušan Kováč. Autorovi tohto textu trochu chýbajú aj slová historika Laszlóa Szarku z Maďarskej akadémie vied, ktorý svoj príspevok predniesol v záverečnej časti konferencie, ale svoju úvahu už nedodal na publikovanie editorom tohto zborníka.
O tematickom bohatstve, pestrosti a zábere svedčia aj teoretické postupy, metodologická rôznorodosť a koncepčné prístupy, preferujúce autormi príspevkov v zborníku (deskriptívno-štruktúrne, pragmaticko-komunikačné, sociolingvistické, explanačné a i. postupy, ktoré v súčasnej vede predstavujú výskumne najproduktívnejšie postupy).
Výrazný prínos vysokej odbornej úrovni a odbornej členitosti zborníka Slovenčina v menšinovom prostredí (2008) garantuje autorský tím, ktorý predstavujú skúsení vedeckí pracovníci z Maďarskej akadémie vied, Slovenskej akadémie vied, univerzitných centier z Bratislavy, Prahy, Budapešti, Nového Sadu, Viedne, Katovíc, Nitry atď. a v neposlednom rade kompletný vedecký personál VÚSM, ktorý na vlastných pleciach aj dotiahol tento projekt. A tiež je v neposlednom rade potešujúca skutočnosť, že k vysokej odbornej úrovni zborníka prispeli aj mladí vedeckí pracovníci.
Zborník Slovenčina v menšinovom prostredí reprezentuje objektívny stav súčasnej reflexie jazyka a kultúry Slovákov v Maďarsku a v priľahlom stredoeurópskom regióne. Je to vedecký pohľad, ktorý korešponduje s vysokou domácou a zahraničnou odbornou úrovňou vedeckého myslenia. Aj keď sú v štúdiách a článkoch v zborníku zastúpené rôzne metodologické a disciplinárne skúsenosti, aj keď tieto texty charakterizuje istý stupeň esencializmu, pozorný čitateľ, pripravený prečítať si zborník od začiatku do konca, zaiste bude mať komplexnejší, ucelený a podrobnejší obraz o súčasnom stave slovenčiny v menšinovom prostredí, ale aj o jej ďalšej perspektíve a používaní v spoločenskom prostredí. Pre tieto kvalifikáty odporúčam zborník prác z minuloročnej medzinárodnej vedeckej konferencie Slovenčina v menšinovom prostredí do čitateľskej pozornosti. Lebo obsahové a sémantické mantinely publikácie nerozširuje iba jej autor či autori, ale aj čitatelia publikácie. Dvojnásobne to platí o texte tohto zborníka prác, ktorý nemá iba deskriptívne, interpretačné či dokumentačné ambície, ale aj ekologické ambície a je vo funkcii zachovania úctyhodného menšinového kultúrneho, jazykového, ľudského potenciálu, ktorý je menšinovým len z pohľadu väčšiny, v tomto prípade väčšín.