Buď šťastná! ● Plátno plné chutí, farieb, pocitov
Film nás nielen informuje, ale aj formuje (i deformuje), teda neplní len úlohu zábavy či relaxu. ● 10. medzinárodný filmový festival Bratislava 2008 oživil kultúrne dianie Bratislavy. ● Rôzne žánre, farby, príbehy...
V roku 1895 predstavili bratia Lumierovci prístroj pre záznam a reprodukciu pohyblivých javov fotografickou cestou. To bol prvý krok na ceste k filmu, novému druhu umenia. Bratia August a Louis Lumièrovci 28. decembra 1895 v Grand Café na bulvári des Capucines v Paríži predstavili prvé dokumentárne snímky: Východ robotníkov z továrne, Príjazd vlaku, Rodinné raňajky a „grotesku“ Poliaty polievač. Odvtedy sa film stal nielen masovokomunikačným prostriedkom, ale plní kultúrnospoločenskú funkciu a súčasníci - hlavne najmladšia generácia, uprednostňujú „pohyblivé obrázky so zvukom“ pred knihou. Ak si uvedomíme jeho výpovednú hodnotu a vplyv na naše vedomie aj podvedomie, nielenže nás informuje, ale aj formuje (i deformuje), teda neplní len úlohu zábavy či relaxu.
10. medzinárodný filmový festival Bratislava 2008 oživil kultúrne dianie Bratislavy na sklonku novembra a začiatkom decembra uplynulého roku. Rôzne žánre, farby, príbehy. Krátke experimentujúce a provokujúce minútové či päťminútové filmy, niekoľkominútové príbehy či štúdie najlepších krátkometrážnych európskych filmov - „kraťasy“ sa striedali s filmami dokumentárnymi, či filmami objavujúcimi súvislosti v sekcii „Zvláštne uvedenie“. V tejto sekcii zaujal film Stretnutie s Andrejom Tarkovským, nasnímaný americkým študentom Dmitrijom Tarkovským. Nahral pätnásť rozhovorov v Kalifornii, Taliansku, Švédsku aj v Rusku o osobnosti svojho najobľúbenejšieho filmového tvorcu a jeho poznaní...
Film maďarskej produkcie JVP Media Ltd. Režiséri na niti patril tiež do tejto kategórie filmov. Porovnáva režisérske osobnosti strednej Európy - Jiřího Menzla a Istvána Szabóa. V rozhovore moderovanom novinárom Lászlóom G. Szabóom rozprávajú obaja o svojej 45-ročnej minulosti i prístupe k starej Rakúsko-uhorskej monarchii.
Český scenárista a režisér filmu Ivetka a hora Vít Janeček natočil dokumentárny film, ktorý analyzuje životný príbeh Ivetky, dievčaťa, ktorého život je ovplyvnený zjavením Panny Márie. V dedinke Litmanová sa v roku 1990 zjavila deťom, ktoré sa v strachu pred zvláštnymi zvukmi z lesa modlili k nej o ochranu. Ako sa zachovali dospelí? Ako sa rokmi osud dievčat, ktoré zjavenie videli, menil, ako Ivetka hľadala a našla svoju cestu, ktorá je ovplyvnená spirituálnym zážitkom, ale iná, než si mysleli „zodpovední“ - to je dejom filmu, ktorý končí v deň pre Ivetku najkrajší. Je to film o desaťročnej Ivetke, jej dospievaní i dospelostí, ale aj o hore. O hore, kde sa zjavila Mária, i o hore pochybností, želaní, o odvahe i pokore, smútku i radosti.
Projekt „artON!“ - sekcia VideoArt - zhŕňala prehliadku študentských prác a stala sa súčasťou festivalu od roku 2007. V sekcii Slovenské filmy 2008 sa premiérovo prezentovali horor Prekvapenie, film zo súčasnosti Veľký rešpekt a dokument Afgánske ženy za volantom. V koprodukcii s Maďarskom a Českom prezentoval režisér Dušan Rapoš film o živote prvej rómskej primášky Cinky Panny, ktorá žila v 18. storočí na Gemeri. Režisér Pavol Barabáš vo svojich filmoch o ľuďoch žijúcich v extrémnych podmienkach v džungli či Himalájach priblížil divákom stretnutia s cudzou kultúrou. Celovečerný debut Juraja Lehotského Slepé lásky sa pohybuje na hranici dokumentárneho a hraného filmu. Zvláštne hovorí o tom, ako hľadajú a nachádzajú šťastie nevidomí.
Svetové premiéry filmov, ktoré na Slovensku ešte nemajú distributéra, v sekcii Svetový čas, filmy v sekcii Made in Europe či Proti prúdu diváci vyhľadávali nielen podľa témy, ale aj zo zvedavosti, čo nové prinášajú režisérske osobnosti ako Woody Allen, Clint Eastwood či Emir Kusturica.
Závet - testament. Na dedine a na samote zvlášť treba splniť poslednú vôľu. A tak vnuk Tsane odchádza do mesta cez tri kopce predať kravu Cvetku, za peniaze kúpiť ikonu Sv. Nikolaja aj darček pre seba a doviesť si domov nevestu. Absurdne neľahké, komplikované a veselosmutné situácie sa vyriešia typicky pre Kusturicove filmy z posledných rokov. Prototypy prístrojov, skonštruovaných za prekvapujúcim účelom, je nemožné opísať slovami. Divák sa baví, je očarený poetickými a farebnými sekvenciami prírody, nepredvídané situácie ho rozosmejú, hudba naladí.
Chaotická Ana. Film španielskeho režiséra a scenáristu Julia Medema vniesol chaos alebo naopak, poriadok, do ponímania reality u niektorých divákov. Chaos v realite? A čo je realita? To, čo vidíme, čoho sa dotýkame, alebo sa naše ponímanie reality spája s našimi minulými skúsenosťami? Alebo vari s minulými životmi? Ana, vyrastajúca s otcom v prírodnom prostredí Ibizy, maľuje a predáva svoje obrazy. Ako talentovanú výtvarníčku ju Justine pozve do Madridu, kde jej ponúka vzdelanie a finančnú podporu. Skupina mladých talentovaných umelcov, s ktorými býva v starom dome, jej otvára nové obzory. Učí sa nielen nové maliarske techniky, ale poznáva životné osudy mladých umelcov, nachádza a vzápätí stráca lásku, súhlasí s uvedením do hypnotického spánku a jej priateľka zaznamenáva na kameru jej minulé skúsenosti, životy i smrť - často násilnú. Čo má Ana z týchto návratov pochopiť? A divák? Rozhodne nevie, akým zvratom v deji ho autor prekvapí. Po zhliadnutí filmu potrebuje odstup alebo cíti nutkanie pozrieť si film ešte raz. Autora inšpirovala tragická smrť vlastnej sestry, ktorej obrazy sa objavujú aj vo filme. Ak v jednom z listov otcovi Ana píše, že je potrebné otvoriť ďalšie dvere, film otvára divákovi dvere do komnát, kde si kladie otázky o zmysle a nezničiteľnosti bytia.
Medzi titulmi v Medzinárodnej súťaži prvých a druhých hraných filmov bol i český film Deti noci režisérky Michaely Pavlátovej. Film zo súčasnosti podáva obraz doby v prostredí pražského Karlína. Hlavná hrdinka Otka pracuje po skončení strednej školy v obchodíku s nočným predajom. Okolo nej sa menia životy jej blízkych, známych, len ona akoby nemala silu opustiť stereotyp, v ktorom sa zamotala. Ona? Ak kritika o filme píše, že je to intímny príbeh dievčaťa, ktoré uviazlo medzi detstvom a dospelosťou, divák má možnosť počas pomaly plynúceho deja zistiť, prečo a ako sa možno stať dieťaťom noci.
Buď šťastná! Jednoduchý názov filmu z Veľkej Británie režiséra a scenáristu Mike Leigha evokuje želanie či rozkaz byť šťastnou. Poppy, učiteľka na prvom stupni základnej školy v severnom Londýne, nie vždy má dôvod byť šťastnou, jej život sa na prvý pohľad zdá byť chaotický, komplikovaný a nekonvenčný. Všetko, čo robí, jej prístup k deťom i kolegom, k ľuďom, ktorých stretáva, je priateľský a otvorený, zábavný, nezávislý a nezaťažený predsudkami. Je slobodná a je šťastná. Je šťastná, lebo je slobodná vo svojom vnútri. Má rada svoju prácu, deti, ľudí. Má zmysel pre humor... Spolu s deťmi sa hrá na sliepky, nosí smiešne čižmy, večer v nich tancuje španielske tance a nosí ich aj na hodiny jázd v autoškole s prísnym inštruktorom. Divák sa smeje s ňou i na nej. Herečka Sally Hawkinsová si odniesla z Berlinale za stvárnenie Poppy Strieborného medveďa. Učiteľka Poppy je zodpovedná, hoci sa zdá, že nie je. Je tvorivá, empatická, vie riešiť aj zdanlivo neriešiteľné situácie, ale hlavne: je usmievavá a šťastná. Za každých okolností. A šťastní ľudia šťastie podávajú ďalej. Kiežby ich bolo viac! Buď šťastná!