Milý človek s dobrým humorom ● Pred 100 rokmi sa narodil Ján Gerči
V minulom mesiaci uplynulo 100 rokov odvtedy, ako sa v chudobnej slovenskej rodine v Békešskej Čabe narodila nesporne najväčšia osobnosť dolnozemskej slovenskej ľudovej poézie v Maďarsku Ján Gerči (1909-1984).
Keďže celá jeho rodina zápasila s nesmiernou chudobou, hneď po ukončení základných štúdií začal slúžiť u čabianskych gazdov, neskoršie bol robotníkom na železnici. Popri práci si však vždy našiel čas na vzdelávanie, aj slovenský pravopis si osvojil v podstate autodidakticky. Jeho záujmu o slovenské písané slovo vyhovelo neskoršie pracovné prostredie, keď bol zamestnaný v Evanjelickom kníhkupectve v Békešskej Čabe, ktoré malo úzke kontakty o. i. s kníhkupectvom Tranoscius v Liptovskom Svätom Mikuláši.
Písať začal už v mladom veku, jeho básne uverejňovali Čabiansky kalendár, Evanjelický hlásnik, Slovenská rodina, Slovenská jednota, Sloboda a iné tlačové orgány. Ako tridsaťročný vydal vlastným nákladom zbierku básní Zornička. So svojou tvorbou sa stal príkladom, aj poradcom ďalších autorov na poli slovenskej ľudovej tvorby. Venoval sa aj dramatickej tvorbe, tiež súkromne vydal divadelnú hru v čabianskom slovenskom nárečí Vyslúžená žena, ktorú odvysielal i bratislavský rozhlas. Inscenácia okrem obecenstva v Mestskom divadle v Békešskej Čabe zožala úspech aj v kruhu komlóšskych Slovákov, podobne ako jeho hra pre deti V krajine trpaslíkov. Menej je známe, že spolu s Jánom Sekerkom boli autormi prvého slovenského čabianskeho tanga Zaveď lodičku ku brehu...
Slovenský básnik so svojou rodinou sa v roku 1947 počas výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom rozhodol pokračovať v živote v krajine svojich predkov. Usadili sa v Nových Zámkoch, v meste, kde žilo vtedy mnoho presídlených čabianskych Slovákov. Pracoval v mestskom národnom výbore, potom ako pokladník v štátnej banke, neskôr v jednom stavebnom podniku. Horlivo sa zapojil do matičnej činnosti v Nových Zámkoch a aj naďalej sa venoval literárnej tvorbe, avšak väčšina jeho poviedok a jedno dramatické dielo zostali v rukopise. Plody jeho bohatej tvorivej činnosti sú uložené v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Zomrel v roku 1984, pochovaný je v Nových Zámkoch.
Čabianski Slováci nezabudli na svojho významného literáta, v radoch staršej generácie sa ešte nájdu takí, ktorí ho poznali osobne. Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Gerčiho slovenskí aktivisti mesta usporiadali spomienkovú slávnosť. Členovia čabianskeho slovenského klubu potešili účastníkov XVIII. celoštátneho stretnutia vedúcich národnostných občianskych organizácií, ktoré sa konalo koncom februára, literárnym pásmom. Život a tvorbu Jána Gerčiho predstavila učiteľka slovenskej školy Ildika Očovská, ukážky z básní významného Čabana predniesli členky slovenského klubu slovenského pávieho krúžku. Niektorí z členov klubu pod vedením Alžbety Ančinovej prekvapili obecenstvo naštudovaním scénky z Gerčiho diela Vyslúžená žena. Možno, že prostredníctvom Gerčiho diel sa podarí oživiť tradície slovenského divadelníctva v meste. Program ukončili opäť speváci hymnickou piesňou Čaba naša krásna..., autorom ktorej je tiež J. Gerči.
Ďalším prekvapením bolo, že na literárny večer boli pozvaní dvaja príbuzní Jána Gerčiho, ktorí žijú v tomto dolnozemskom slovenskom meste. Elena Ráczová Gerčiová je neterou básnika a má na neho aj osobné spomienky z čias návštev Gerčiho rodiny v Békešskej Čabe už po presídlení: - Dodnes žijem v Jamine, v tom dome, kde vyrastal Ján Gerči. V rodine bolo 12 detí, na žive zostali deviati, on bol piatym v poradí... V roku 1956 som aj ja bola na návšteve u nich na Slovensku. Dcéra J. Gerčiho, ktorá je dnes učiteľkou na dôchodku, sa narodila ešte tu, na Čabe, ale syn už na Slovensku... J. Gerči bol nesmierne milý a dobrý človek, v rodine sa dodnes tradujú historky, ktoré svedčia o jeho výbornom humore... - zaspomínala si pani Elena.
- Brat J. Gerčiho bol mojím svokrom, - dodal Ondrej Oláh. - Poznal som ho však už predtým, bolo ho často vidieť v slovenských kluboch, ktorých bolo v tom čase v meste aj viac, napr. v centre na Andrássyho ulici, alebo v Jamine na Máriássyho ulici. Tam sme sa schádzali, rozprávali sme sa, spievali, čítali po slovensky... Pracoval som priamo pri ňom, keď bol organizátorom v presídľovacej akcii. Ja sám som sa chcel presídliť do Československa, avšak v poslednej chvíli ma rodina prehovorila... Keď sa neskôr Gerči vracal na Čabu, často sme hrávali spolu karty, - podelil sa s nami o svoje osobné spomienky na Jána Gerčiho Ondrej Oláh.
Život a dielo J. Gerčiho bolo spracované
podľa jeho životopisu z pera Štefana Hudáka.
Hľadanie pravdy, lásky a krásy ● Ján Gerči (1909-1984)