Slovenská samospráva Novohradskej župy usporiadala začiatkom marca
v Šápove metodický deň pre slovenčinárov župy spojený s ukážkovými hodinami. Prítomných pozdravila riaditeľka školy Agneša Zentaiová Fehérová.
V základnej škole sa zišlo dvadsať slovenčinárov z okolitých osád, aby si vypočuli aktuálne informácie o menšinovom školstve a o učebniciach od školskej referentky Celoštátnej slovenskej samosprávy Eriky Lázárovej. Informovala ich o tom, ako sa má vyučovať slovenská vzdelanosť: v koľkých hodinách, za akých podmienok a z akých učebníc. Veľké rozdiely v miestnych učebných osnovách totiž ponúkajú množstvo riešení na uplatnenie nariadenia platného od roku 1997. E. Lázárová pripomenula pedagógom, že bol zriadený Školský úrad, ktorý má právo kontrolovať fungovanie školských inštitúcií v celej šírke, teda nielen ich hospodárenie, ale aj odbornú prácu. V zakladajúcej listine školy musí medzi základnými činnosťami figurovať typ školy, v ich prípade, že sa v nej slovenčina vyučuje ako predmet. Treba dávať veľký pozor na to, aby sa používal správny výraz, tak, ako figuruje v nariadení, totiž bez toho môžu odobrať ustanovizni normatív. „O normatívy sa môže škola uchádzať len na základe toho, čo má v zakladajúcej listine,“ zdôraznila školská referentka. O tom, ako majú pedagógovia „zakomponovať“ výučbu slovenskej vzdelanosti do učebných osnov, E. Lázárová uviedla niekoľko možných metód. Ľahšiu cestu si vyberú tie školy, ktoré integrujú predmet do iných predmetov. To znamená, že napríklad historické časti predmetu slovenská vzdelanosť vyučujú v rámci hodín dejepisu, ľudovú slovesnosť na hodinách slovenčiny a hudobnej výchovy a podobne. Ak slovenskú vzdelanosť vyučujú ako samostatný predmet, tak ju môžu vyučovať len v slovenčine, a teda spravidla slovenčinári. To môže znamenať značnú záťaž pre žiakov, ktorých jazykové znalosti ešte nie sú na takej úrovni, aby porozumeli napr. historickým termínom. S obsahom tohto predmetu sa majú podľa nariadenia oboznámiť aj takí žiaci, ktorí nie sú slovenského pôvodu a neučia sa slovenčinu.
Ďalším problémom je, že v prípade integrovaného vyučovania nie je určený časový rámec výučby slovenskej vzdelanosti, čo tiež predpisuje nariadenie. Preto napríklad ak je integrovaná do slovenského jazyka, počet hodín sa musí primerane rozrásť o hodiny slovenskej vzdelanosti. Zákon o verejnom školstve určuje v takomto prípade zvýšenie povinných hodín na nižšom stupni o pol hodiny týždenne a na vyššom o jednu hodinu. Okrem toho spomenuté nariadenie umožňuje, aby hodiny cudzieho jazyka čiastočne alebo úplne preorientovali na výučbu menšinového jazyka. Ďalšia možnosť je zníženie počtu hodín talentových predmetov (kreslenie, hudba a telocvik) v prospech slovenčiny. Samozrejme, malé obecné školy zápasia s malým počtom žiakov, pričom rodičia žiadajú rôzne školské aktivity, vrátane výučby cudzieho jazyka. Koniec koncov každá škola sa musí rozhodnúť, či si zachová svoj menšinový ráz, alebo sa postaví do radu k ostatným školám. „Ak chceme posilniť národnostné školy, tak nemá byť silnejší cudzí jazyk, ale slovenčina,“ tvrdí E. Lázárová. Školská referentka potom informovala prítomných pedagógov o učebniciach. Ako uviedla, tento rok treba objednať učebnice pre národnostné školy na tri roky, lebo takto to stanovuje nový systém. Informovala o tom, že je už k dispozícii učebnica pre slovenskú vzdelanosť pre 5. a 6. a pre 7. a 8. ročník. Zároveň referovala učiteľom o možnostiach doškoľovania na Slovensku. Tento rok sa uskutočnia doškoľovania na dvoch miestach: v Bratislave a v Banskej Bystrici, ale, žiaľ, ani na jedno sa neprihlásilo veľa učiteľov.
Po týchto základných informáciách pedagógov čakali ukážkové hodiny v druhej a siedmej triede. Druháci mali veľa spevu a hudby, ale dokázali, že ovládajú celkom slušné množstvo slovíčok. Siedmaci zas preberali učivo o Európskej únii. Žiakom sa prihovorila aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá im pripomenula, že Európska únia ani nie je tak ďaleko. Hovorila o tom, že jej syn pracuje v Bruseli a pri výbere spomedzi 1600 uchádzačov ho uprednostnili preto, lebo nielen ovláda slovenský, anglický a nemecký jazyk, ale je aj príslušníkom menšiny. Po hodine účastníkov metodického dňa čakala ochutnávka ozajstnej miestnej špeciality: „tvarohových lepínok“, čiže tvarohových kysnutých koláčov, ktoré pripravili členky miestneho pávieho krúžku.
Po ukážkových hodinách a obede slovenčinárky mali možnosť prezrieť si spolu s učiteľkou slovenčiny a predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy Annou Maťovou Lamiovou kostol, ktorý bol postavený v 14. storočí.