Jaminaea angkoriensis ● Úcta rodnému mestu
Na severozápade Kambodže sa nachádza rozľahlý chrámový komplex Angkor Wat. Táto obrovská stavba rozprestierajúca sa na ploche 1500 x 1300 metrov patrí medzi najviac obdivované lokality uvedené v zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Monumentálnosťou ho často prirovnávajú k egyptským pyramídam. Legenda hovorí o božskom pôvode chrámu, ktorý postavil niekedy v piatom storočí po Kristovi architekt Pisnouka, ktorého vraj poveril boh Indra, aby v Kambodži vybudoval božské chrámy. V skutočnosti bol komplex vybudovaný v 12. storočí v štýle khmérskej architektúry pre kráľa Survajamana II. Stavba takéhoto obrovského chrámu uprostred džungle s jednoduchou technikou je dnes pre mnohých nepochopiteľnou záhadou. Podľa archeológov na stavbe museli pracovať tisíce poddaných a pravdepodobne aj otrokov.
Okolo Angkor Wat, na rozlohe približne 200 štvorcových kilometrov, sa nachádza niekoľko sto ďalších kamenných chrámov, pozostatkov bývalého obrovského mesta nazvaného Angkorom. Sú to architektonické skvosty, aké nemajú vo svete obdobu. Mnohé z tých menších sú dodnes neprístupné kvôli nášľapným mínam. Angkor sa stal hlavným mestom ríše khmérskych kráľov. Prežíval svoj najväčší rozmach koncom 12. a začiatkom 13. storočia, keď mal viac ako 1 milión obyvateľov. Chrámy sú vybudované prevažne z pieskovca, ktorý je dnes vážne poškodzovaný spodnou vodou z riek, ale svoju nepriaznivú úlohu zohráva aj hustá džungľa, ktorá niektoré chrámy doslova zarástla.
Z najväčšieho chrámu, z Angkor Wat, sa stalo veľké náboženské centrum - najprv hinduistické, potom budhistické - a zostalo celé stáročia obývaným budhistickým kláštorom. Nakoniec slúžilo ako zbrojnica teroristického režimu Červených Khmérov.
Autor týchto riadkov mal príležitosť navštíviť Angkor počas svojho pobytu v Kambodži, cieľom ktorého bolo hľadať zatiaľ nepopísané druhy mikroorganizmov v prírodnej mikroflóre tejto pre nás vzdialenej krajiny juhovýchodnej Ázie. Mikroorganizmy sa nachádzajú takmer všade v prírode: v tele iných organizmov (rastlín, zvierat, ľudí), v pôde, vo vode, vzduchu, ale aj v zhnitom ovocí, atď. Môžu byť škodlivé (napríklad choroboplodné), užitočné (napr. vytvárajú antibiotiká, kvasia cesto, alkoholické nápoje, rozkladajú odpad, čistia vodu, atď.), alebo neutrálne z hľadiska človeka. Poznáme veľa druhov baktérií, kvasiniek a plesní, ktoré sa vyskytujú v krajinách Európy a v hospodársky vyspelejších štátoch ostatných svetadielov, kde mikrobiologický výskum už má tradície. Avšak veľmi málo o nich vieme v rozvojových krajinách, hoci sa predpokladá, že medzi mikroorganizmami týchto krajín je veľa takých, pre výskumníkov zatiaľ neznámych druhov, ktoré môžu mať vlastnosti veľmi užitočné pre potravinársky alebo farmaceutický priemysel. Hľadanie takýchto kvasiniek bolo cieľom autorovho výskumného projektu v Kambodži a okolitých krajinách. V teréne zbieral vzorky, ktoré potom spracoval v laboratóriu po návrate domov. Z jednej vzorky odpadnutých listov z Angkoru vypestoval nový druh kvasiniek, ktorý inhibuje (bráni, prekáža) rast niektorých plesní spôsobujúcich hnilobu. Z podrobnejšej genetickej a molekulárnobiologickej analýzy vysvitlo, že tento nový druh sa nedá zaradiť do žiadneho známeho rodu mikroorganizmov, takže predstavuje nielen nový druh, ale aj nový rod. Autor pomenoval novú kvasinku jaminaea angkoriensis a jej vedecký popis publikoval v americkom časopise International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology. Prvá časť latinského názvu - Jaminaea - je odvodená z názvu Jamina, mestskej časti Békešskej Čaby a vyjadruje autorovu úctu svojmu rodnému mestu.