Náš priateľ René v Sarvaši ● Oslava päťročného jubilea
Uplynulo päť rokov odvtedy, ako vzniklo Sarvašské slovenské divadlo a v réžii L. Gergelya predviedlo v Sarvaši svoju prvú hru v slovenskom jazyku Pašie.
Odvtedy naštudovalo deväť slovenských, resp. dvojjazyčných predstavení a zožalo úspechy na maďarských i slovenských scénach - stálo v pozvánke, ktorá pozývala záujemcov o divadlo v slovenčine do priestorov Osvetového strediska Pétera Vajdu v Sarvaši, aby premiérou inscenácie Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René oslávili vzácne jubileum.
- Začiatky založenia sarvašského divadla siahajú do roku 1999, keď našu iniciatívu vytvoriť systém divadiel s príležitostným súborom, ktorý má v repertoári putovné produkcie, v tomto dolnozemskom meste pozitívne privítali, - začal s predstavením jubilujúceho divadla jeho umelecký riaditeľ László Gergely. - Samotná práca sa začala v januári roku 2000 v rámci Regionálneho divadla Sándora Weöresa... Táto forma pôsobenia bola niekoľko rokov veľmi úspešná, ale časom bola z rôznych dôvodov ohrozená. Vtedy sme začali v rámci už existujúcej inštitúcie s organizovaním slovenského divadla, pretože ako je známe, Sarvaš obývajú aj Slováci. Inak nárok o inscenácie v slovenskom jazyku sa objavil aj zo strany obyvateľstva mesta. Pomocou Ministerstva kultúry MR a Celoštátnej slovenskej samosprávy sme začali v práci. Podpísali sme dohodu o vytvorení spoločných inscenácií so Slovenským divadlom Vertigo. V januári roku 2004 sme teda pracovali už na realizácii prvej slovenskej inscenácie.
O charaktere jednotlivých slovenských predstavení, o hľadiskách ich výberu umelecký riaditeľ, ktorý je zároveň stálym režisérom súboru, nám porozprával, že v prípade prvého predstavenia jedným zo zámerov vedenia bolo obsadiť čo najviac postáv: - Chceli sme takto upriamiť pozornosť verejnosti na to, že existujeme, že sme rozbehli prácu aj na národnostnom poli. Bol to dobrý výber, pretože termín premiéry bol okolo Veľkej noci a do inscenácie sme mohli zapojiť aj žiakov miestnej slovenskej základnej školy, členky miestneho slovenského ženského zboru a piatich hercov... Určiť na začiatku cieľ divadla, hlavne národnostného, je veľmi ťažké, pritom dnes už vidím, že iba zdanlivo je rozdiel medzi väčšinovým a menšinovým divadlom... Museli sme sondovať nároky obecenstva, zistiť, aké inscenácie budú pozitívne prijaté...
Podľa Lászlóa Gergelya jednoznačne cítiť rozdiel v odozvách jednotlivých predstavení v kruhu slovenského obecenstva vo väčšom meste a v menšej, izolovanejšej obci... Zaujímavým spôsobom sa začala vytvárať originálna divadelná forma našich slovenských inscenácií, ktorá obsahovala hudbu, reč a pohyb... Začali sme experimentovať s rozložením priestoru a času, to znamená, že na javisku bolo predstavených paralelne viac menších scén. Do tejto línie patrí okrem Pašií aj spracovanie rozprávok ňaničky Žofky, alebo Kubo... Inak na leto tohto roku pripravujeme v tomto štýle monodrámu o Samuelovi Tešedíkovi, ktorú som napísal na základe jeho spomienok. Opäť v nej budú účinkovať aj členovia sarvašského folklórneho súboru, pomenovaného po ňom... Pritom je veľmi zaujímavé, že v kruhu domáceho slovenského obyvateľstva sú rovnako populárne predstavenia, vytvorené na báze akéhosi ľudového divadelníctva, ale aj modernejšie inscenácie, ako je napríklad Kniha o cintoríne. V poslednej dobe jednotlivé inscenácie hráme paralelne aj v slovenčine, aj v maďarčine. Takto môžeme priblížiť slovenské umenie aj maďarskému obecenstvu a bol to aj nárok zo strany obyvateľstva mesta, - dodal umelecký riaditeľ, ktorý tohto roku na Stretnutí národnostných divadiel v Maďarsku Arcusfest získal cenu za najlepšiu réžiu (za inscenáciu Bayer aspirín) a ktorý bol aj pri zrode Národnostného divadelného zväzu v Maďarsku.
Pred očakávanou premiérou nám László Gergely ešte porozprával, že nedávno podpísalo vedenie divadla oficiálnu zmluvu o spolupráci s košickým divadlom Thália, členovia ktorého už aj doteraz boli stálymi účinkujúcimi sarvašského slovenského divadla. O ich plánoch sme sa dozvedeli, že okrem spomínanej monodrámy S. Tešedík onedlho predvedú aj Pokušenie od Václava Havla.
Päťročné jubileum založenia slovenského divadelného súboru v Sarvaši teda členovia, spolupracovníci a pozvaní hostia oslavovali s našim priateľom Renéem od Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Renéa poznáme predovšetkým ako hlavnú postavu diela Jozefa Ignáca Bajzu. Putovanie Renéa po svete, počas ktorého stretne aj svojich rodákov a zažije množstvo neuveriteľných zážitkov a dobrodružstiev, je prešpikované originálnych humorom, Nečudo, že sarvašskému obecenstvu navodili György Derzsi a Gejza Benkő príjemné chvíle. Inscenácia, ktorú režíroval László Gergely, nám v devätnástich obrazoch podáva akési krivé zrkadlo, z ktorého sa napríklad dozvieme, že závisť, alebo ožieranie sa pre náš národ vôbec nie sú príznačné...
S Renéom sa v polovici apríla mohlo stretnúť aj obecenstvo v Budapešti.