Nedávno vyšla v maďarskom vydavateľstve Gondolat publikácia slovenskej sociologičky Márie Homišinovej. Knihu s názvom Identita, viacjazyčnosť asimilácia s podtitulom Etnické procesy v menšinových rodinách v Maďarsku predstavili v Stredoeurópskom inštitúte v Budapešti za účasti autorky.
Publikácia spracúva výsledky výskumov uskutočnených v rokoch 2000 a 2001 slovenskými a maďarskými výskumníkmi v radoch bulharskej, chorvátskej, nemeckej a slovenskej menšiny v Maďarsku. Prítomných privítal riaditeľ inštitútu Péter Módos, ktorý vyjadril svoje potešenie z toho, že prezentácia knihy sa uskutočnila práve v ich inštitúcii, ktorá kladie veľký dôraz na predstavovanie kultúry menšín žijúcich v MR. Prítomným sa prihovoril aj riaditeľ Ústavu pre výskum národných a etnických menšín Maďarskej akadémie vied László Szarka, ktorý pripomenul, že pri zrode ústavu medzi prvými nadviazali kontakt so Slovenskou akadémiou vied, ktorá im bola vždy veľmi nápomocná. Ako povedal, publikácia je najkompaktnejšia, doteraz nevyšla podobná. Významná je aj z národnopolitického hľadiska, nakoľko výskum sa uskutočnil v 24. hodine straty jazyka štyroch spomenutých národností. Publikáciu predstavila odborná radkyňa Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), profesorka Univerzity Loránda Eötvösa Anna Divičanová. Zmienila sa o dlhoročnej plodnej spolupráci VÚSM a Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach, kde pôsobí aj M. Homišinová. Ako uviedla, nový rodinný model predurčuje ďalšie smerovanie používania jazyka. Rodina stráca svoj význam z hľadiska používania jazyka, v prípade skúmaných menšín sa jazyk národností používa skôr na spoločenských programoch.
Publikácia sa zameriava na hodnotenie súčasného stavu etnickej identity komunít a zároveň upozorňuje na špecifikáciu problémov minorít v jednotlivých oblastiach národnostného i spoločenského života, ako sú napríklad školstvo, jazyk, kultúra, etnické práva a interetnické vzťahy. Ako nás informovala autorka, publikácia vyšla koncom roku 2008. Komparačne porovnáva minority a obsahuje aj výsledky týkajúce sa rodinných vzťahov a migračných otázok. „Pri všetkej skromnosti, najväčší prínos je v niekoľkých originalitách výskumu,“ tvrdí M. Homišinová. Výskum je prvý veľkosťou (v takom rozsahu sa v MR ešte neuskutočnil); ešte neskúmali v takomto rozsahu rodinu; ďalšia je otázka reprezentatívnosti (vzhľadom na to, že vybrali proporcionálne a regionálne najvhodnejších anketárov, je možné jeho výsledky aplikovať pre celú spoločnosť); komparačnosť je ďalší moment, v ktorom sa publikácia vyníma; metodika bola špecifická v tom, že bola nová, aplikovaná pri všetkých štyroch minoritách. Podľa M. Homišinovej najväčšiu etnickú identitu zistili u Bulharov, potom nasledujú Nemci, Chorváti a nakoniec - v porovnaní s ostatnými - Slováci. „V každej komunite nachádzame určité prvky revitalizácie, predpokladáme, že je to proces, ktorý vznikol po transformácii spoločnosti. Ide však o všeobecné členenie, lebo podľa tematiky sa toto poradie môže zmeniť,“ povedala autorka.
Tú istú metodiku používali aj pri výskume menšín na Slovensku, takže je možnosť na porovnanie komunít, medzinárodnú komparáciu. Tento medzinárodný projekt by sa mal uskutočniť dvojjazyčne, v súčasnosti hľadajú granty na vydanie publikácie, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta v priebehu nasledujúcich troch rokov.