Po prvom veľkolepom stretnutí dolnozemských Slovákov z Maďarska, Rumunska a Vojvodiny, ktoré sa konalo v septembri minulého roku v Békešskej Čabe, festival Na jarmoku sa tohto roku presťahoval do Vojvodiny. Iniciatíva Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe našla tentokrát ohlas v Báčskom Petrovci, kam miestni Slováci pozvali svojich rodákov z ostatných slovenských komunít na druhú augustovú sobotu.
„Stretajme sa, aby sme na seba nezabudli a aby sme sa potom zabudnutí nestratili“ - motto Slovenských národných slávností (SNS), stretnutia Slovákov z celej Vojvodiny, ktorý bol usporiadaný počas svojej deväťdesiatročnej existencie v druhý augustový víkend v Báčskom Petrovci, v tomto roku už 48. raz plne vyjadruje aj zámer a duch festivalu dolnozemských Slovákov s názvom Na jarmoku, ktorý bol teda nie náhodou zorganizovaný práve v rámci SNS. V prvý deň stretnutia početné delegácie účastníkov jarmoku z Békešskej Čaby a z rumunského Nadlaku na pôde Miestneho spoločenstva v Báčskom Petrovci v mene hlavných organizátorov aktivity privítali riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) Milina Sklabinská a podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore Vladimír Valentík, ktorý vyslovil radosť z toho, že tohoročnými hostiteľmi spoločného podujatia dolnozemských Slovákov môžu byť práve Slováci vo Vojvodine.
„Na známosť sa všetkým dáva neskutočne dobrá správa, na rohu Hlavnej a Širokej ulice v Petrovci bude dnes Dolnozemský jarmok. Začne sa o 13. hodine a bude trvať, kým sily budú stačiť...“- dával na vedomie početným účastníkom jarmoku bubeník po slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) v priestoroch Slovenského vojvodinského divadla. Po pozdravných slovách Miliny Sklabinskej obyvateľov a hostí Petrovca v mene spoluorganizátora srdečne privítal aj predseda obce Báčsky Petrovec Vladimír Turan. Predsedníčka Úradu vlády Slovenskej republiky pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Vilma Prívarová vo svojom prejave zdôraznila, že Slovensko s potešením privítalo iniciatívu pravidelného stretávania sa dolnozemských Slovákov v rámci festivalu Na jarmoku a ÚSŽZ ju pokladal v každom prípade za aktivitu, ktorá si zaslúži finančnú podporu SR. Na javisku sa stručne predstavili aj zástupcovia zúčastnených štátov, ako Folklórny súbor Liptov z Ružomberka, naši priatelia Slováci z Nadlaku, kým o Slovákoch v Maďarsku, ktorí sú prítomní v projekte Na jarmoku prostredníctvom Čabianskej organizácie Slovákov, hovorila spolupracovníčka Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe Hajnalka Krajčovičová. Vyzdvihla, že roztrúsenosť Slovákov po celom Maďarsku symbolizuje aj krojovaný pár na javisku, kde nevesta je z Békešskej Čaby a ženích zo Slovenského Komlóša. Potom pozvala účastníkov k stanom, prezentujúcim gastronómiu a predmety ľudového umenia dolnozemských Slovákov v Maďarsku. Samotné podujatie Na jarmoku, na ktorom sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, slávnostne otvorila podpredsedníčka Výkonnej rady autonómnej provincie Vojvodina, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore Anna Tomanová Makanová a zároveň účastníkom popriala príjemnú zábavu a pobyt v kruhu vojvodinských Slovákov.
Javisko potom už patrilo kultúrnym telesám zo štyroch štátov. Na jarmok zavítali o. i. folkloristi z Ružomberku a detskí tanečníci zo Silbašaníka, divadelníci z Pivnice a Kulpína, muzikanti Pazovskí kacúri, „meškárky“ z Aradáče, sóloví speváci z Nadlaku, Jánošíka a Petrovca a iní. Nás, Slovákov v Maďarsku úspešne prezentovali kultúrnici z Békešskej Čaby a okolia. Spevokol Čabianska ružička predstavil svadobné a lyrické piesne, ženy zo speváckeho zboru Orgován potešili obecenstvo tradičným slovenským vinšom na Jána a ďalšími čabianskymi slovenskými ľudovými piesňami. Hre na obľúbenom hudobnom nástroji dolnozemských Slovákov, na citare, bol venovaný blok Kataríny Bernáthovej z Čorvášu. Záverom programu obecenstvo naladili na následnú zábavu tanečníci z folklórnej skupiny Csaba. So svojimi ukážkami novohradských, békešských a tirpáckych tancov zožali veľký úspech v kruhu obecenstva.
Paralelne s kultúrnym programom sa návštevníci jarmoku mohli zoznámiť s tradičnou gastronómiou a tradičnými remeslami, odvetviami ľudového umenia dolnozemských Slovákov v dlhom rade početných jarmočných stanov v centre Báčskeho Petrovca. Ochutnali o. i. petrovskie klbásy, svadobnú kapustu, opekance z Nadlaku, kysáčsku sármu, pazovskie ťufty a domáce kifle a iné dobroty. Na jarmok z Békešskej Čaby a okolia odcestovalo gastrokomando, skúsené ženy z Medešu pripravili obrovské množstvo typického cesta heróuke a ich rady posilnil aj kuchár pán Tuška, ktorý si získal priazeň okoloidúcich s hustou čabianskou tarhoňou s klobásou. Podobné tradície Slovákov na Dolnej zemi dokazuje fakt, že prípravou hustej tarhone zabodovali aj Nadlačania. Milovníci tradičných remesiel mohli obohatiť svoje zbierky výrobkami kušniarov, hrnčiarov, medovnikárov, kalapárov, obuvníkov a iných majstrov. V priestrannom stane Čabanov sa záujemcovia mohli kochať v dielach perličkárky, košikára, drevorezbára, ako aj vo výšivkách a ručných prácach členiek výšivkárskeho krúžku Rozmarín, pôsobiaceho v rámci DSK. K dispozícii tu boli aj tlačené propagačné materiály, vďaka ktorým získali naši rodáci informácie o Békešskej Čabe a jej okolia. Záujem o tohoročný jarmok prejavili aj Slováci v Bakoni.
Návštevníci jarmoku si mohli vybrať aj z bohatej ponuky kultúrnych inštitúcií a orgánov v Báčskom Petrovci. Čakali ich olejomaľby prvej akademickej maliarky vojvodinských Slovákov Zuzky Medveďovej v galérii, pomenovanej po nej. V Národnom múzeu sa mohli zoznámiť s materiálnou a duchovnou kultúrou Slovákov vo Vojvodine, kým v Spolku petrovských žien ich zaujali pestrofarebné vojvodinské slovenské kroje v rámci výstavy Bohatstvo ľudového odevu v dejináchi. Popri návšteve ďalších „stánkov“ kultúry hostia Petrovca mali možnosť si pozrieť aj najstarší dom z roku 1799.
Slováci zo susedných štátov Vojvodiny sa zúčastnili aj na ďalších podujatiach, ktoré boli organizované v rámci SNS. Na tradičnom Stretnutí slovenských učiteľov zablahoželali k 90. narodeninám Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a odovzdali osobitné uznania MSJ Slovákom vo Vojvodine, aktívnym na poli vzdelávania, umenia a kultúry. Na tejto slávnosti odznel zaujímavý referát Ruženky Šimoniovej-Černákovej, z ktorého mohli prítomní načerpať nové poznatky, napríklad, o podobnostiach a rozdieloch vzťahov k slovenskej kultúre a jazyku Slovákov v troch štátoch. O systéme fungovania a výsledkoch Nadácie pre nadaných, ktorá počas svojej krátkej, doterajšej existencie zapojila do slovenského vzdelávania v Maďarsku vyše štyridsať detí, hovorila riaditeľka Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a internátu v Békešskej Čabe Edita Pečeňová. Prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, zastupujúci na jarmoku Slovákov z nášho susedného štátu, Pavel Hlásnik, vo svojom referáte zdôraznil význam spoločných aktivít dolnozemských Slovákov v rôznych štátoch, zakotvených aj v dohode a zároveň prízvukoval potrebu intenzívnejšej propagácie týchto projektov v kruhu našich domácich komunít.
Na prezentácii nových publikácií, ktorú zorganizovala Asociácia slovenských spolkov žien, sa okrem domácich autoriek (napr. A. Maricová, M. Vrtunská, M. Kotvásová-Jonášová a iné) mohli predstaviť aj slovenské poetky mimo Vojvodiny. Do Petrovca zavítala so svojou štvrtou, podľa slov Ivana Miroslava Ambruša krásne boľavou zbierkou Anna Karolína Doválová. Tvorbe našej najmladšej poetky Evy Fabiánovej bol venovaný blok v podaní Anny Vargovej Korcsokovej, ktorý obsahoval nielen intímnu lyriku autorky, ale aj básne vyjadrujúce jej vrelý vzťah k slovenčine a svojim koreňom.
Záverečné slová tohoročného jarmoku opäť patrili riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Milina Sklabinská popri ďakovných slovách na adresu svojho organizačného tímu vyzdvihla, že uznanie patrí riaditeľke DSK v Békešskej Čabe Anne Ištvánovej, ktorá vymyslela, iniciovala a rozbehla projekt Na jarmoku.
Novodobá tradícia stretávania sa dolnozemských Slovákov v rámci festivalu bude mať svoje pokračovanie. Podľa predbežných plánov o rok sa stretneme v rumunskom (čiže slovenskom) Nadlaku.
