Nijaké rozprávanie našich rodičov a starých rodičov nepriblížilo vernejšie tak obdivovanú minulosť, dlhé, rovné ulice, ale hlavne takmer panensky nedotknutú architektúru usadlostí,
ktoré sú neklamným dôkazom ťažkého, ale zato krásneho života našich predkov.
...Hrad prepevný je Pán Boh ich.
Ešte vidno odtiaľto rumoviská starého Komlóša,
ktorý rozbili vojská Tatárov, Turkov.
Ľuďom nádej neklesá, nezúfajú, stavajú domy, školu, modlitebňu...
Tento hlboko precítený úryvok básne Miška Vargu na pomníku v Komlóši bude celý život znieť v hĺbke srdca všetkým účastníkom tematického zájazdu na Dolnej zemi, v dňoch 4.- 6. júla 2009.
Prvý deň nášho pobytu 4. júla sa v Dabaši-Šáre konali milé oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku. V rímsko-katolíckom kostole sv. Jána sa o 10. hodine začali ekumenické bohoslužby. Od kostola prešli účastníci podujatia k Domu závinov v sprievode ľudovej hudby Harťanských trubačov. Po slávnostných príhovoroch na javisku vo dvore Slovenského domu, odovzdali vyznamenania Celoštátnej slovenskej samosprávy - Za našu národnosť. Okolo obeda sa potom začal Tematický galaprogram regionálnych kultúrnych stredísk Slovenského osvetového centra. Mimoriadne dojímavá pre nás - potomkov presídlencov žijúcich na Slovensku, bola Šárska svadba. Videli sme žijúce tradície minulých storočí a do budúcnosti sa prelínajúci vývin súčasnosti, počuli slovenské slovo, milo sa rozprávajúce generácie, ktoré si už viac ako tristo rokov uchovávajú a odovzdávajú, čo ctilo a formovalo ich doterajší život.
V tieni jarmoku slovenských regiónov sme oddychovali pri klenotoch našej tradičnej slovenskej kuchyne. Pri srdečnom pohostení, či už tamojších hostiteľov alebo Komlóšanov, Bánhedešanov, Pitvarošanov..., sme pri ochutnávke jedál svojho detstva cítili okrem šikovnosti „víl našej kuchyne“ aj úctu ku všetkému, čo s ňou súviselo. Úctu aj preto, lebo varili a varia ľudia, ktorí s láskou myslia na tých, ktorým jedlo pripravujú a robia radosť. Tu niekde sa aj v minulosti rodila naša slovenská pohostinnosť.
Veľmi ťažko sme sa lúčili v sobotňajší podvečer so symbolmi viery, bohatou ukážkou nástrojov každodenného života a so všetkým, čo nás milo oslovilo v celom Šárskom oblastnom dome a jeho okolí.
Slovenské regionálne centrum v Slovenskom Komlóši žilo už plné očakávania z nových priateľstiev, lebo všetci účastníci prespali obe noci v milých a srdečných rodinách.
5. júl 2009 mal tiež svoje čaro, ktoré sa hádam ani nedá vyjadriť na papieri, pokiaľ ho človek neprecíti v spoločnosti ľudí, ktorých spájajú spoločné korene. Priebeh Bohoslužieb v Evanjelickom kostole, a.v. v Komlóši bol nesmierne dojímavý. Pán farár nám prisluhoval aj Večeru Pánovu. Takto pookriati na tele i na duši sme si zaspievali aj slovenskú hymnu a na znak priateľstva a úcty zaznela na záver aj maďarská hymna. Pre milú spomienku, sme prostredníctvom našej predsedníčky Spolku Slovákov z Maďarska Dr. Anky Pilárikovej, pripli malý venček so slovenskou trikolórou ako symbol, v ktorom je ukrytý kus nášho domova.
Doslova ľudsky oslovujúco sme sa pristavili pri národopisnom pamätníku a venčekom si pripomenuli zmyselnosť a odkaz našich predkov pre dorastajúce pokolenie, ktoré čoraz výraznejšie stráca slovenské povedomie. Bohužiaľ, v rodinnom i v osobnom styku slovenský jazyk aj na dedinách s pôvodným slovenským obyvateľstvom prakticky stratil svoju komunikatívnu funkciu. Hlavne tá časť účastníkov nášho zájazdu, ktorá ešte nevidela pôvodné alebo upravené domčeky svojich predkov, sa poobede vybrala na Pitvaroš a Bánhedeš.
Nijaké rozprávanie našich rodičov a starých rodičov nepriblížilo vernejšie tak obdivovanú minulosť, dlhé, rovné ulice, ale hlavne takmer panensky nedotknutú architektúru usadlostí, ktoré sú neklamným dôkazom ťažkého, ale zato krásneho života našich predkov.
Miestna slovenská menšinová samospráva v Slovenskom Komlóši a hlavne srdeční ľudia opäť v nedeľu večer potvrdili svoju pohostinnosť a tak popri chýrnej domácej pálenke, neopakovateľnom perkelte a melónoch, ktoré sa len na Dolnej zemi rodia také sladké - sme spomínali na všetko, čo nás spája... Každý, kto poctil návštevou túto milú a vzácnu spoločnosť, bol obdarený láskou k našim ľudovým piesňam. Preto ich interpretácia nemala konca. Všetci sme pociťovali ich krásu a liečivé účinky, ktoré vyvierali ako čisté tóny z našich duší.
Tak ako tóny našich ľudových piesní motali klbko zlatou niťou, dolnozemský básnik z Komlóša, pán Juraj Antal Dolnozemský dojatý atmosférou sa chopil pera...
Nedovoľ zabúdať,
už posiela znak.
Nastáva čas,
ktorý vyzýva nás!
Múdrosť je náš milý hosť!
Máme a bolo
zo všetkého dosť!
Nesmieme,
nie my
podliehať ďalej.
My otroci
pravdy stáli!
Sťa stáročia
skúsená vernosť
- viera píše naše dejiny!
Dobrí nás mnohokrát
potupovali, desili!
Veď nám ľuďom
nie tí
dobromyseľní velili.
Poslednou zastávkou nášho putovania bol Nadlak. Posedenie v tieni, snáď najkrajšieho evanjelického kostola v strednej Európe, len utvrdilo každého účastníka tohto pobytu, že slovenské duchovné slovo sa z chrámu Božieho na Dolnej zemi ešte nevytratilo. Vďaka Vám pán biskup Bálint. Komunikácia v slovenčine bola veľmi príjemným prekvapením aj na radnici, kde pán primátor mesta s pánom prednostom mestského úradu neskrývali dojatie a radosť z našej návštevy. Ako prejav obdivu i znak vďaky zneli slová...
Je taký kraj, kde si sa narodil.
Doň sa Ti zmestil svet.
Zostáva navždy najdrahším ti svetom.
Môžeš ho ľúbiť, či nenávidieť,
vždy bude tým, čím matka býva deťom.
Je taký kraj, nad ktorý inde niet.
nech by si prešiel všetky sveta kraje...
Nebolo by spomienok, nezahorel by tlejúci ohník v našich srdciach, nebolo by pomyselného oblúka spájajúceho potomkov slovenských i dolnozemských, keby nebolo zanieteného človeka, tvorcu projektov, jednoducho pracovitého, roduverného klenotu medzi nami. Dovoľte mi aj touto cestou poďakovať sa Dr. Anke Pilárikovej, predsedníčke Spolku Slovákov z Maďarska, žene s veľkým srdcom, ktorá ukladá kamienok ku kamienku a vytvára krásnu mozaiku našich národných dejín. Jej práca je hodná uznania a nasledovania.