Vo Veľkom Bánhedeši už po desiaty raz usporiadali festival venovaný paprike, rastline, ktorá aj za horších hospodárskych podmienok živí väčšiu časť miestneho obyvateľstva. Tohoročné podujatie sa vyznačovalo tým, že v rámci pestrého programu miestni Slováci odhalili slovenské tabule s názvami výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ako aj pamätnú tabuľu na bývalom dome slávnej rodáčky obce, ľudovej umelkyne, rozprávačky ňaničky Žófie Farkašovej Drágošovej.
Dejiskom prvej akcie víkendu, bohatého na kultúrne a zábavné programy bol miestny Kultúrny dom, kde tie rodiny z obce, ktoré sem boli presídlené v druhej polovici štyridsiatich rokov z vtedajšieho Československa si pospomínali na výstave na svoje rodisko. Autorkou výstavy je Ibolya Fülöpová Nagyová, aranžérkou známa ľudová umelkyňa Anna Illéšová Boťánska. Prezentujú na nej osobné veci, ako aj predmety ľudového umenia podľa jednotlivých rodín a podľa osád, odkiaľ pochádzajú (Mikula,Neded, Tešedíkovo...). Obec Vlčany, ktorá je partnerskou osadou Veľkého Bánhedeša, zastupovala na podujatí delegácia na čele so starostom Gyulom Ivánom. Aj oni predstavili svoju minulosť v rámci samostatnej komornej výstavy. Odtiaľto sa účastníci pridali k slávnostnému pochodu, ktorý viedli dychová kapela a mažoretky z neďalekého Medzova (Mezőhegyes) a premiestnili sa na dejisko 10. Paprikového festivalu pri známom miestnom termálnom kúpalisku. Obecenstvo pozdravil starosta obce Ottó Jancsó, ktorý zdôraznil, že paprika aj za horších hospodárskych podmienok je hlavnou živiteľkou Bánhedeša, a festival na jej počesť za jedno desaťročie sa stal populárnym aj medzi obyvateľmi okolitých obcí. Prítomní si potom počas dvoch dní mohli vybrať zo širokej palety rôznych kultúrnych a zábavných programov, koncertov populárnej i ľudovej hudby, a z ukážok rôznych druhov športu a moderného tanca. O svojom talente v tejto oblasti pohybu presvedčili obecenstvo aj žiačky miestnej Základnej školy Endre Tellera. Konali sa tu prednášky a konzultácie s odborníkmi z oblasti pestovania zeleniny, a paprike bola venovaná aj výstava, kde boli prezentované aj rôzne figúrky, vyrobené z nej. Nuž, a paprika nemohla chýbať pochopiteľne ani v leče, v súťaži varenia, ktorej výsledky vyhodnotil známy gastronóm Péter Buday. V sobotu popoludní sa miestni veriaci a hostia obce zišli v miestnom majestátnom evanjelickom kostole, ktorý je svedectvom kedysi silného slovenského evanjelického zboru. Ekumenická bohoslužba, na ktorej Slovo božie kázali miestna evanjelická farárka Magdolna Lászlóová Háziová a katolícky farár obvodu, dekan Ferdinánd Gordos bola venovaná vďakyvzdaniu za dobrú úrodu.
Tohoročný festival sa určite zapíše s veľkými písmenami aj do kroniky slovenského kolektívu obce, ktorá bola kedysi jedným z dôležitých centier duchovného a kultúrneho života Slovákov v békešsko-čanádskej oblasti. Pochádzali odtiaľto, resp. pôsobili tu významní činitelia aj v minulosti (napr. Kutlíkovci). Keďže do začiatku sedemdesiatych rokov tu fungovala šiesta dvojjazyčná škola, dodnes sú bánhedešskí Slováci zastúpení v hojnom počte v našom vedeckom živote, kultúre a v radoch slovenských pedagógov nielen v obci, ale napríklad aj v župnom sídle, v Békešskej Čabe. Miestny Verejnoprospešný spolok pre zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši na čele s predsedníčkou Jolanou Pepóvou a miestna Slovenská menšinová samospráva, predsedom ktorej je Pavol Žilák si zaumenili zvýrazniť slovenskosť obce aj rôznymi slovenskými nápismi v obci, ktoré slávnostne odovzdali verejnosti v prvý deň festivalu. Pri budove základnej školy prítomných pozdravila predsedníčka spolku J. Pepóvá a vyslovila radosť zo záujmu hostí o radostnú udalosť v živote miestnej slovenskej komunity. Predseda Výboru pre národné a etnické menšiny, konfesijné záležitosti a mládež Valného zhromaždenia Békešskej župy Péter Tolnai vyzdvihol príkladné spolunažívanie Slovákov a Maďarov v obci. Slovákov z neďalekého Slovenského Komlóša zastupovala na slávnostiach početná delegácia na čele s predsedníčkou Slovenskej samosprávy Zuzanou Laukovou, a tiež ako predsedníčka Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) pozitívne hodnotila iniciatívu Bánhedešanov. Vyzdvihla, že v rade uchádzačov o finančnú podporu prevládajú žiadosti na rôzne výdavky jednotlivých kultúrnych podujatí, kým menšie percento predstavujú práve také projekty, ktoré sa usilujú o zvýraznenie slovenského ducha danej osady. Napríklad v škole nestačí iba vyučovať slovenčinu, ale k slovenskosti inštitúcie patrí aj vytvorenie patričného prostredia - dodala Z. Lauková. Riaditeľka miestnej Základnej školy Endre Tellera Mária Juhászová sa popri prehľade histórie inštitúcie pochválila aj výsledkami školy. Žiačka Klementína Kovácsová sa nedávno vrátila z recitačnej súťaže v Komárne s treťou cenou. Mladá recitátorka spestrila aj slávnosť odhalenia tabule so slovenským názvom svojej inštitúcie prednesom básne Juraja Dolnozemského Naša dedina. Pri budove materskej školy o práci v inštitúcii hovorila vedúca pedagogička Marta Gulyásová, hostí slávnosti potešil párik škôlkarov so slovenskou riekankou.
Významnou osobnosťou obce bola Žofia Farkašová, rodená Drágošová (1905-1997), ľudová rozprávačka, ktorú pre odbornú a laickú verejnosť objavil etnograf Ondrej Krupa. Jej ľudové rozprávky v slovenčine a maďarčine pozbieral a publikoval v zbierke Rozprávky ňaničky Žofky, ako ju nazývali Slováci z Bánhedeša a okolia. Zachovať jej pamiatku aj pre budúce generácie bolo zámerom iniciátorov umiestnenia dvojjazyčnej tabule na jej dome - povedala Jolana Pepová v kruhu oslávencov pri dome ňaničky Žofky. Okrem čara rozprávkového sveta význam diel ľudovej slovesnosti, zachovaných prostredníctvom Ž. Farkašovej a O. Krupu, vedúci Regionálneho strediska Slovenského osvetového centra v Slovenskom Komlóši František Zelman vidí aj v tom, že zachovajú svojráznosť slovenčiny okolia, tej slovenčiny, ktorú ešte pred niekoľkými desaťročiami bežne používali. Univerzitná profesorka, rodáčka z Veľkého Bánhedeša, Mária Žiláková sa s oslávencami podelila o svoje osobné spomienky na ňaničku Žofku a zdôraznila, že bola výnimočná svojou otvorenosťou, pretože v obci bolo kedysi viac ľudových rozprávačiek, ale práve ona bola tá, ktorá nemala zábrany porozprávať svoje príbehy cudzím, vrátane odborníkov.
Pri dome majsterky ľudového umenia, interiér ktorého je zdobený jej vlastnoručnými motívmi, v mene rodiny vzdala hold pamiatke Žofie Farkašovej Drágošovej Katalin Balogová Mileová (ňanička Žofka bola tetou jej mamy), ktorá má tiež pekné spomienky na nezabudnuteľné chvíle, keď známa Bánhedešanka začala rozprávať svoje nevšedné príbehy...
