Po takmer pätnásťročnej prestávke sa v septembri opäť konal kurz choreografov pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dejiskom kurzu bolo Múzeum slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch pri Martine, jeho organizátorom bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a spoluorganizátorom občianske združenie Folklór bez hraníc. Školenia sa zúčastnilo 24 začínajúcich a pokročilých choreografov, predstaviteľov slovenských folklórnych súborov zo zahraničia.
Počas jedného týždňa sa mohli účastníci zoznámiť so šiestimi tanečnými regiónmi Slovenska (Liptov, Gemer, Šariš, Horehronie, Myjava, Čierny Balog), a to prostredníctvom tanečných tvorivých dielní a teoretických prednášok. Kultúrno-historické a etnologické poznatky účastníkom sprostredkovali osvedčení choreografi a taneční pedagógovia, ktorí svojráznym štýlom poukázali na niekoľko možností práce s tanečným materiálom a tanečníkmi v rámci súboru, opierajúc sa pritom o súčasný trend tanečnej pedagogiky. Dôraz kládli na vyučovanie a rozoberanie tanečných prvkov, ako aj na improvizáciu tanca určitých regiónov. Všetky získané poznatky účastníci potom predviedli v rámci hudobno-tanečného programu v posledný deň kurzu priamo na pódiu Múzea slovenskej dediny v Martine.
Okrem seminaristov do skanzenu zavítal a návštevníkom sa predstavil aj detský folklórny súbor Cipovička zo Žiliny a svoje folkloristické zručnosti predviedol aj Igor Hraško, ktorý sa ako predstaviteľ občianskeho združenia Folklór bez hraníc tiež podieľal na organizovaní kurzu. Naozajstným osviežením tejto tvorivej dielne bolo, že jednotliví účastníci kurzu mali možnosť ukázať vyučovacie postupy tanca charakterizujúce ich domovské súbory, čím porovnali ukrajinskú, maďarskú, českú a slovenskú školu tanca, zistili rozdiely, prípadne vyjasnili nedostatky a čo je najdôležitejšie - tanečná pedagogika sa tak dostala do širšieho kontextu a inšpirovala účastníkov hľadať si svoj vlastný štýl a postup činnosti v krajanských folklórnych súboroch. Za to úprimne ďakujeme choreografom a tanečným pedagógom Barbore Morongovej, Igorovi Kovačovičovi, Lenke Konečnej a Vladimírovi Michalkovi.
Účastníci kurzu mali možnosť navštíviť aj Múzeum Karola Plicku v obci Blatnica, ako aj Blatnický a Sklabinský hrad. Príjemne nás prekvapilo živé vysielanie internetového rádia JankoHraško, kde sa seminaristi priamo zapájali do rozhovoru, pozdravovali poslucháčov a milovníkov folklóru a najmä svojich doma, takže v tom čase o slovenskej kultúre, tradíciách a v prvom rade o tejto krásnej aktivite Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí počulo najmenej sedem krajín sveta.
Všetky tieto dojmy, pekné zážitky a získané vedomosti by určite nemali ten ráz, keby sa všetko nekonalo v takom nádhernom autentickom prostredí Múzea slovenskej dediny. Ľudová architektúra, tradičná kuchyňa a predovšetkým pokoj tohto krásneho kúta sveta bezpochyby na každého z nás zapôsobili inšpirujúco a podnietili nás k tomu, aby sme aj naďalej zachovávali našu vlastnú tradíciu, jazyk a kultúru. A akoby nie? Veď naši predkovia z takejto slovenskej dediny kedysi odchádzali a my, vďaka tomuto kurzu, sme sa mali možnosť do nej vrátiť.
