Prihlásil sa na Technickú univerzitu, ale nakoniec sa rozhodol pre hudbu. Od roku 1945 študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti a v roku 1949 sa stal sólistom Maďarskej štátnej opery. S výnimkou Wagnerových hrdinov stvárnil všetky veľké barytonové postavy opernej literatúry: Dona Alfonsa, Figara, Falstaffa, Papagena a Dona Giovanniho. V roli princa Modrofúza vystúpil aj v La Scale v Miláne, ale mal veľký úspech aj v ostatných hudobných dielach najväčších maďarských skladateľov. Vystupoval na rôznych operných scénach, ale najlepšie sa cítil na javisku budapeštianskej opery. Počas svojej umeleckej dráhy bol ocenený najvyššími vyznamenaniami a roku 1989 bol zvolený za večného člena opery. Založil pamätnú plaketu, ktorú udeľujú maďarským spevákom s najkrajšou výslovnosťou.
