6. decembra 1868 cisár František Jozef podpísal národnostný zákon. Zákon, ktorý vychádzal z doktríny jednotného politického národa, pričom za štátny jazyk bola určená maďarčina, diskriminoval nemaďarské národnosti v Uhorsku s výnimkou autonómie Chorvátov; upieral národnostiam kolektívne práva a uznával iba národnostné práva jednotlivcov pre Slovákov, Rusínov, Rumunov, Nemcov a Srbov.
Na peštianskej univerzite mala byť zriadená katedra nemaďarských jazykov a literatúr a bolo povolené zakladanie spolkov a inštitúcií s cieľom rozvíjať kultúru a vedu. V praxi však práva nemaďarských národností v Uhorsku neboli vôbec dodržiavané a zákon ustanovenia obsahoval iba formálne.