Dialóg medzi slovenskou a maďarskou literatúrou postupným odchodom tých literátov, ktorí ovládajú oba jazyky, v posledných desaťročiach citeľne ochabol. Bratislavské vydavateľstvo Kalligram preto plní kultúrnu misiu, keď maďarskej verejnosti sprostredkúva (aj) preklady súčasnej slovenskej literatúry a objavuje talentovaných mladých prekladateľov.
Je to záslužná činnosť už aj preto, lebo toto vydavateľstvo je touto svojou aktivitou takmer jediné na maďarskom trhu, kde si získava čoraz lepšie meno. Pred týždňom knihy prinieslo na svoju tradičnú prezentáciu knižných noviniek do Slovenského inštitútu Budapešť aj dva preklady próz súčasných slovenských autorov Pavla Rankova a Silvestra Lavríka. Našim čitateľom nie sú neznámi autori dvoch prezentovaných kníh: Pavla Rankova sme predstavili ako laureáta Ceny Európskej únie za literatúru za rok 2009, ktorú získal za svoj román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). O Silvestrovi Lavríkovi sme písali pred mnohými rokmi, keď sa zúčastnil „nášho“ divadelného tábora ako lektor. Svoju radosť z toho, že medzi tohoročnými knižnými novinkami Kalligramu sú aj preklady dvoch slovenských autorov, vo svojich úvodných slovách vyslovil aj riaditeľ SI Milan Kurucz, ktorý po pozdravných slovách odovzdal pódium redaktorovi a vedúcemu vydavateľstva Pesti Kalligram Sándorovi Mészárosovi, ktorý večer moderoval.
O Pavlovi Rankovi a jeho knihe poviedok S odstupom času - Az idő távlatából sa S. Mészáros rozprával s prekladateľkou Annamáriou Tóthovou. Podľa nej sa autorove texty ľahko prekladajú do maďarčiny, ľahko sa nájde niť deja, pričom ide často o absurdné dianie, ktoré A. Tóthová označila prívlastkom „magický realizmus“. Samotný dej je teda ľahko stráviteľný, ťažkosti spôsobujú skôr autorove „štýlové cvičenia“, nachádzanie spôsobu napr. prekladu rodov, priblíženia hovoreného jazyka, na čo nie je spôsobilý zrkadlový preklad.
Silvo Lavrík sa predstavil budapeštianskemu obecenstvu svojou prvou prozaickou knihou Allegra barbaro a Zlodeji, preloženou do maďarčiny pod titulom Irina és az ördög. Autora odprevadila do Budapešti aj prekladateľka Margita Garajská, rodáčka z Dabaša, ktorá po absolvovaní Slovenského gymnázia v Budapešti na bratislavskej Univerzite Komenského vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra. S. Lavrík, ktorý okrem prózy píše aj drámy a režíruje v divadle, vyslovil názor, že pre píšuceho človeka je užitočné, keď strieda žánre. V súvislosti so súčasnou slovenskou literatúrou a prekladovou stratégiou na Slovensku uviedol, že tak vydavatelia, ako aj mladí záujemcovia o literatúru sa otvárajú smerom k svetu. Paradoxne práve rozdelenie českého a slovenského knižného trhu prinieslo, že sa rodí mnoho kvalitných prekladov svetovej literatúry. Prítomní sa mohli dopočuť aj o tom, že vo vydavateľstve Kalligram by mal čoskoro uzrieť svetlo sveta aj prvý román Silvestra Lavríka.
Pavol Rankov sa narodil v Poprade a ranné detstvo prežil vo Vysokých Tatrách. Od konca šesťdesiatych rokov žije v Bratislave. Stredoškolské vzdelanie získal na bratislavskom gymnáziu, potom sa rozhodol pre štúdium knihovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po absolvovaní vysokej školy pracoval rok ako metodik v Slovenskej národnej knižnici v Martine, neskôr v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave. Od roku 1993 pôsobí ako odborný asistent na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty UK.
Je autorom umeleckej prózy S odstupom času, ktorou debutoval na slovenskom knižnom trhu a za ktorú v roku 1995 získal cenu Ivana Kraska (Debut roka) a v roku 1997 bol ocenený medzinárodnou literárnou cenou Jeana Monneta. V roku 2001 vydal ďalšiu knihu My a oni/Oni a my a v roku 2004 knihu V tesnej blízkosti. V roku 2002 mu vyšla knižná publikácia zo svojho odboru s názvom Masová komunikácia, masmédia a informačná spoločnosť a v roku 2006 odborná publikácia Informačná spoločnosť - perspektívy, paradoxy, problémy. V roku 2008 svetlo sveta uzrel jeho román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy).
Pavol Rankov patrí k najvýznamnejším súčasným spisovateľom mladšej strednej generácie. Je dramaturgom niekoľkých televíznych dokumentov a publicistického cyklu.
Silvester Lavrík sa narodil 24. januára 1964 v Spišskom Štiavniku. Po štúdiách na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove pôsobil ako učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Neskôr založil amatérske divadelné združenie BáPoDi, kde pôsobil aj ako režisér. Po rôznych „londonovských“ peripetiách a remeselníckych zamestnaniach študoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a pracoval ako režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave. Ako dramatický autor a režisér spolupracuje aj s profesionálnymi divadlami v Čechách. Žije a pracuje preto nielen v Spiškom Štiavniku, ale aj v Bánovciach nad Bebravou, Dolnom Kubíne, Bratislave, Zlíne, Prahe, Martine, Košiciach, Trnave, Brne, Českých Budějoviciach, Ostrave, Budapešti a i. Od roku 2000 bol umeleckým šéfom Mestského divadla Zlín, v súčasnosti je šéfredaktor Slovenského rozhlasu - Rádia Devín.
Próza: Allegro barbaro (2002), Villa Lola (2004), Perokresba (2006)
Dráma: Katarína (1996), Posledný letný deň (1998), Edgar sweden psem (1999), Uschni, láska moja (1998), Alžběta Báthoryová (1999), Svety za dedinou (1999), Sota (2001), Valašské remazúry (2001), Žltá, žltá ľalia (2003), Hry (2007, výber)
Silvester Lavrík je jedným z najvýznamnejších slovenských divadelných tvorcov mladšej strednej generácie.