Slovenská a maďarská literatúra majú oveľa viac spoločných čŕt, než by sme si boli mysleli. Mohli sme sa o tom presvedčiť na pódiovej diskusii pod názvom Stretnutie slovenskej a maďarskej literatúry v Budapešť, ktorú usporiadali v polovici februára v Slovenskom inštitúte Budapešti.
V rámci večera pod vedením moderátorov poetky Katalin Juhászovej a literárneho vedca Zoltána Németha predstavili maďarské číslo časopisu Revue svetovej literatúry (2/2010) a slovenské číslo časopisu Lettre Internationale (79/2010). Hosťami večera boli súčasní slovenskí spisovatelia Silvester Lavrík a Vlado Janček, ako aj maďarskí autori Krisztina Tóthová, László Garaczi a umelecká prekladateľka Margita Garajská.
V plne obsadenej divadelnej sále SI sme mohli vidieť nielen maďarských literátov, ale na podujatie sa prišli pozrieť aj slovenskí záujemcovia z Maďarska. Treba vedieť, že dva literárne časopisy sa rozhodli uverejniť umelecké diela susedného štátu bez toho, že by sa vopred dohodli, avšak privítali možnosť predstaviť tieto publikácie budapeštianskemu publiku na spoločnom večierku. Ako K. Juhászová povedala, najväčšia vďaka patrí prekladateľom, ktorí iniciovali „maďarské“ číslo Revue, ktoré malo podobný obsah naposledy v roku 1993. Do časopisu zaradili nielen v Maďarsku žijúcich literátov, ale aj diela mladých maďarských spisovateľov žijúcich na území SR. Podobné medzi nimi je to, že im nevychádzajú často publikácie a že patria skôr k mladšej generácii. Za prekladateľov sa prihovorila Renáta Deáková, ktorá pripomenula, že monotematické číslo pripravovali už rok a do práce sa zapojili nielen prekladatelia, ale aj básnici, nakoľko do výberu zaradili aj poetické diela. Jedným z nich bol prítomný V. Janček, ktorý „prebásnil“ detské básne Endreho Kukorellyho. S. Lavrík hovoril o svojej súčasnej práci: práve robí na scenári štvorjazyčného divadelného predstavenia o Sándorovi Máraim, premiéra ktorého by mala byť na jeseň v Košicach, ktoré budú v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry. Podľa L. Garacziho je povinnosťou spisovateľov zviditeľňovať nielen domácu, ale aj svetovú literatúru so zvláštnym zreteľom na dianie v „regióne“.
Hostí podujatia svetom slovenskej a maďarskej literatúry spevom sprevádzala Ágnes Bárdosová Deáková a hrou na harmonike Kristóf Darvas. Najkrajšie bolo, keď speváčka, ktorá sa nikdy neučila po slovensky, predniesla jednu z piesní v našom materinskom jazyku. Ako povedala, naučila sa aj ďalšiu pesničku, ale tú kvôli tréme nezaspievala. Sľúbila však, že pri ďalšej príležitosti na ňu nezabudne.