Literárne publikácie slovenských autorov v Maďarsku vychádzajú pomerne zriedkavo a málokedy ich priamo predstavujú čitateľskej verejnosti.
Dnes, keď už ľudia na literatúru majú menej času, keď naši slovenskí básnici a prozaici starnú a o ich miesta sa mladí príliš neuchádzajú, je priam zázrak, že sa nájdu záujemcovia o literárny večierok.
Poetka so slovenskými koreňmi, rodáčka zo Santova Eva Fábiánová bola 11. januára hosťom evanjelickej cirkvi a. v. v Slovenskom Komlóši. Stretnutie sa uskutočnilo v sále modlitebne evanjelickej cirkvi, prítomná bola mladšia i staršia generácia mesta. Organizátori stretnutia chceli priblížiť milovníkom literatúry autorku zbierky Na margo slov a jej básne.
Moderátorom podujatia bol evanjelický farár Atila Spišák, ktorý privítal poetku, redaktorku Ľudových novín. Ako povedal, Eva Patayová Fábiánová je najmladšou aktívnou slovenskou spisovateľkou v Maďarsku, ktorá svoje básne publikuje ako Eva Fábiánová. Pán farár vyslovil nádej, že publikum od nej získa nielen zaujímavé informácie, ale sa dozvie aj podrobnosti o procese jej tvorby, spozná ju nielen ako autorku, ale aj mladú ženu so širokým rozhľadom na svet a tak ešte hlbšie prenikne do jej veršov. Vďaka tomu sa v srdciach prítomných otvoria brány k prijatiu slovenskej literatúry.
Od Atilu Spišáka prevzal slovo básnik, miestny rodák Juraj Dolnozemský, ktorý nakrátko predstavil hosťa. „Eva Fábiánová sa narodila v Budapešti, maturovala v tamojšom slovenskom gymnáziu. Od svojich štrnástich rokov bola aktívnou členkou Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte v Bratislave. Neskôr sa zamestnala ako redaktorka v denníku Új Szó. Od roku 2001 pracuje v redakcii Ľudových novín. Jej básnická zbierka Na margo slov vyšla roku 2004,” informoval prítomných Juraj Dolnozemský a prečítal dve básne autorky v maďarskom preklade. Eva Fábiánová potom prečítala tie isté básne (Kamaráti, Svetlá starých Vianoc a mladých nových rokov) v slovenčine. Ako povedala, nepíše v maďarčine, lebo má jednu materinskú reč a myšlienky a city sprostredkúva výlučne po slovensky.
Naša najmladšia poetka sa vyznala, že pochádza zo Santova a napriek tomu, že školy dokončila v Budapešti, sa cíti byť skôr Santovčankou. Pilíšske hory sú pre ňu očarujúce, majú magický vplyv. Začala písať ešte v základnej škole, keď mala desať rokov. Jej báseň bola uverejnená v Ľudových novinách, vďaka čomu sa zaľúbila do písania. Nepíše veľa, ale jej verše sú o emóciách, myšlienkach. V posledných rokoch, odkedy pracuje ako žurnalistka, ju inšpirujú stretnutia s ľuďmi v rôznych Slovákmi obývaných osadách (Hľadanie).
Spisovateľka priblížila prítomným aj svoj vzťah k náboženstvu, hovorila o svojej identite, inšpiráciách, súkromnom živote, antológii pilíšskych Slovákov a slovenských spisovateľov v Maďarsku a situácii našej Slovače.
Eva Fábiánová na záver literárneho stretnutia poprosila prítomných, aby v záujme spomaľovania asimilácie čím viacej čítali po slovensky.
Andrea Szabová Mataiszová