V septembri tohto roku vyšlo druhé revidované vydanie knihy slovenského spisovateľa a básnika Jaroslava Rezníka s trefným názvom Túry do literatúry. Autor sa v nej vybral pátrať po literárnych pamiatkach Slovenska, aby sprostredkoval čitateľovi akýsi zemepis slovenskej literatúry. V diele sa môžeme zoznámiť so životom 1736 spisovateľov a básnikov od najstarších čias po súčasnosť. Literárne potulky spestrujú krátke príbehy zo života niektorých spisovateľov, úryvky z diel a fotografie miest spojených s ich činnosťou a životom. Každá kapitola pritom obsahuje aj mapku trasy, po ktorej bude čitateľa sprevádzať.

Po tejto púti literárnym Slovenskom neobišiel autor ani slovenského básnika, publicistu a redaktora Ervína Nagya z Bratislavy, ktorý nie je neznámy našim čitateľom, veď neraz sme o ňom písali aj na stránkach nášho týždenníka. Jeho kontakty s Maďarskom sa zrodili v ďalekom Bulharsku, kde sa počas jednej dovolenky zoznámil s istou maďarskou rodinou z Budapešti. Keďže E. Nagy je z otcovej strany maďarského pôvodu a perfektne ovláda maďarčinu, nebola medzi nimi žiadna komunikačná bariéra. Zrodilo sa medzi nimi ozajstné priateľstvo, s častými vzájomnými návštevami a rodina Nagyovcov dnes už chodí do XIII. obvodu ako domov. Keď vyšla jeho zbierka Hniezdo pre slnko, jeden exemplár daroval aj svojim budapeštianskym priateľom, cez ktorých sa knižka dostala až k obyvateľke obvodu Ilone Szászovej. Pani Szászovej sa zbierka natoľko zapáčila, že oprášila svoju slovenčinu z detstva a preložila básne do maďarčiny pod názvom A Nap fészke. Dvojjazyčnú zbierku vydala v roku 2005 Slovenská samospráva V. obvodu. Čoskoro E. Nagy spoločne s manželkou Hanou a prekladateľkou básní absolvovali literárne stretnutia na pozvanie viacerých slovenských organizácií a miestnych samospráv v Maďarsku. „Prečo som vlastne začal písať básne? Chcel som prezentovať aj svoju subjektívnu sféru, svoje pocity, ale zároveň pre tvorcu je to aj jazyková hra, veď môže zasiahnuť do hĺbky jazyka. ... Dúfam, že moje básne vás obohatia, ako aj toto dnešné podujatie, lebo aj vy ste mňa a moju manželku potešili svojím záujmom v tomto rodinnom kruhu,“ prezradil na jednom zo svojich literárnych večierkov v Budapešti.

Autor publikácie Túry do literatúry J. Rezník sa o diele E. Nagya vyjadril nasledovne: „Skutočná poézia, ako každé skutočné umenie, má schopnosť priamo osloviť srdce človeka, dotknúť sa ho a dôverne sa s ním pozhovárať. To sa stáva zriedka a máloktorý iný fenomén života disponuje takouto zázračnou schopnosťou. Slovenský básnik E. Nagy píše takúto poéziu. V jeho básňach a veršoch cítiť silu úprimnosti ľudského citu, dokonalosť poznania všetkých námestí, ale aj ulíc a uličiek života a bohatstvo životnej skúsenosti. To všetko ho priviedlo k múdrosti pokory, ale i naopak - k pokore múdrosti. Aby bol obraz jeho poézie úplný, musíme pridať ešte fenomén krásy. Tú dosahuje svojím nesporným talentom a zároveň ovládaním zákonitostí a všetkých rekvizít, nevyhnutne potrebných pri tvorbe lyriky, ako aj dokonalým ovládaním všetkých nuansov, fígľov, beťárstiev a podrazov slovenského jazyka. Jeho poézia je plná metaforicky originálnych básnických obrazov.“

(Sprac. zp)