Ako ten čas letí! - pomyslel som si, keď som dostal pozivnicu, čiže pozvánku, na oslavu 75. narodenín dobrého priateľa, chorvátskeho básnika Marka Dekića Bodoljaša.

Veď ani nie tak dávno sme sa zoznámili! Daroval mi antológiu v Maďarsku žijúcich juhoslovanských básnikov U KOLO a napísal mi do nej: „Za spomen na susret od Marka Dekića. Budimpešta 19. III. 1967.“ Podľa ich vzoru sme si aj my, slovenskí spisovatelia žijúci v Maďarsku, neskôr založili svoju organizáciu a usilovali sme sa s nimi rozvinúť spoluprácu. Marko bol v tejto veci vynikajúcim partnerom. Navzájom sme si prekladali básne, my sme v našich Ľudových novinách predstavovali ich básnikov, a oni v ich novinách (Narodne novine) predstavovali našich. Že medzitým uletelo 46 rokov, takmer polstoročie? Obdobie dlhé vtedy, keď stojí pred nami, ale nie pri pohľade do minulosti. Hoci ak si uvedomíme, že za ten čas vydal Marko 7 samostatných zbierok básní, predsa len nemohlo byť až také krátke!

Stretnutie pri príležitosti 75. narodenín významného básnika chorvátskej národnosti Marka Dekića zorganizovala Kultúrna, informačná a vydavateľská nezisková spoločnosť Croatica vo svojej multifunkčnej sieni na Nagymező ulici č. 68. Zišlo sa tu úctyhodné obecenstvo. Na javisku s jubilujúcim básnikom Markom Dekićom sa zhováral čestný predseda Celoštátnej chorvátskej samosprávy Mijo Karagić. Moderátorom večera bol herec Stipan Đurić, ktorý na vysokej úrovni predniesol ukážky z tvorby jubilanta a očaril obecenstvo prekrásnymi chorvátskymi piesňami. Z rozhovoru s básnikom sme sa veľa dozvedeli o jeho rodnom kraji, o jeho chorvátskych a šokackých rodákoch, o životných príbehoch a o tvorbe básnika, o bohatom pozadí jeho tvorby. Bolo to veľmi poučné a zaujímavé. Pozdraviť ho prišli aj veľvyslanec Chorvátska v Maďarsku Gordan Grlić Radman, predseda Celoštátnej chorvátskej samosprávy Mišo Hepp, predseda Zväzu Chorvátov v Maďarsku Joso Ostrogonac, úradujúci riaditeľ Croatiky Csaba Horváth, zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik, vedúci národnostného oddelenia Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán, početní priatelia básnika a priaznivci jeho poézie.

Po ukončení programu nasledovalo pohostenie vo vedľajšej miestnosti. Bola to vynikajúca príležitosť na podanie si rúk, na priateľský rozhovor, výmenu skúseností a blahoželanie našim chorvátskym priateľom, ktorí sa snažia aj formou uctievania si svojich spisovateľov upevňovať svoje rady.

Gregor Papuček

 NÁŠ JAZYK
(Naš jezik)

 Každý národ svojou rečou býva živý,
Chorvát, Srb, Slovinec, ako dobrí bratia,
jazyk predkov sme si čestne ustrážili,
slová matky sa k nám dennodenne vrátia.

 Zurčia nám z úst ako zo studničky voda,
vyznávajú lásku, rozdávajú nehu.
Cítiť hanbu za ne, ver by bola škoda,
váž si jazyk iných, no svoj - nikdy nehub!

 Jazyk prekonáva roztržky, zlo, tieseň,
lieči rany, čo ich v hĺbkach duší máme.
Vo svojom jazyku veselšia je pieseň,
ním dýchame, ním si bytie zachováme.

OJ, BARANJO

 Oj, Baranjo, kopčekami krytá,
koľkej krásy ti ten Dunaj pridá!
Teba zdobia lúky, kvety sadov,
rodné polia, vône vinohradov.

 Oj, Baranjo, známa záhradkami,
nevídaný kraj to požehnaný!
Koľko sŕdc už teba chválilo si,
koľko ľudí tvoje meno nosí!

 Oj, ty hrdosť šokackého kraja!
Tu veselosť nikdy neutaja:
znejú piesne z hojdavého kola,
tambura hrá, sťaby svadba bola!

CÍTIM
(Osjećam)

Cítim, slniečko aj z môjho neba
pomaly už zapadá.
Kým trasúc sa tu stojím,
jak keď sa niekto bojí,
na osamelej ceste
bez hnevu sen si snujem,
minulosť ospevujem.

Do slovenčiny prebásnil Gregor Papuček