22. jún 1913, Szombathely - 22. január 1989, Budapešť
Sándor Weöres bol básnik, umelecký prekladateľ a literárny vedec. Aj jeho manželka Amy Károlyiová bola poetka. Do môjho vedomia sa dostal ako autor brilantných a mimoriadne obľúbených detských básní. Ich sila a pôvab ma natoľko očarili, že som ich začal prekladať do slovenčiny. Čím viac som z nich preložil, tým sa mi stával bližším aj ich autor a začala sa prejavovať podobnosť našich duší. Tak ako on, aj ja rád píšem básne pre deti. On sa vyžíva v hre so slovami, k čomu ani ja nemám ďaleko. Kládol som si otázku, čím to asi môže byť, toľko podobností? Možno konštelácia našich hviezd je podobná, veď údajne ona určuje náš osud.
Obaja sme sa narodili v júni, on 22., ja 24. On mal otca vojaka z povolania - ja osobne som vojak z povolania. On prišiel bývať do hlavného mesta z vidieka - ja tiež. Ja som síce slovenského rodu, ale z Wikipédie sa dozvedám, že jeho matka Mária Blaskovichová „pochádzala z bohatej srbskej rodiny”, čiže aj on mal v sebe čosi slovanského... a v podobnostiach by som mohol pokračovať. Tých pár rozdielov, ktoré zato medzi nami sú, nijako nezmenšuje moje sympatie voči nemu.
V niektorých veciach ma skutočne predbehol. Narodil sa o 25 rokov skôr! Takže keď ja oslavujem 75. narodeniny, on mal o dva dni skôr storočnicu! Aj jeho pôvodne ani nie deťom písané a predsa detské básne vydané v zbierkach Bóbita (1955), Zimzizim (1969) a Ha a világ rigó lenne (1973) som mohol preložiť do našej peknej slovenčiny a vydať zbierku ich slovenských prekladov Keby svet bol drozdom (1997) len preto, lebo on ich niekoľko desaťročí predtým napísal a vydal v maďarčine. Musím sa priznať, že prekladať tieto básne bol pre mňa veľký zážitok.
„Poézia Sándora Weöresa má veľký podiel na tom, že maďarská detská lyrika sa pozdvihla do pozície umenia. Jeho detské básne zohrávajú mimoriadne dôležitú rolu vo výchove detí,“ píše Vydavateľstvo Ferenca Móra v doslove zbierky Bóbita. Jeho detské básne sú večnými hodnotami klenotnice maďarskej literatúry. Preto som pokladal za dôležité rozšíriť okruh čitateľov diel tohto básnika, preložiť jeho detské básne aj do slovenčiny, ktoré potom v zhudobnenej forme našim deťom sprostredkúvala Katarína Noszlopyová so skupinou Debnička.
Gregor Papuček
Sándor Weöres
STAVIA SA KRAJINA
Épül az ország
Domy ako dievčat dlhý rad:
červeň šatiek a sneh bielych šiat,
keď osvietia lampy ulicu,
vence sa im zlatom ligocú.
Cez hory a doly hrmí vlak,
duní most aj tunel ako drak.
Vtáky z kovu nebom plávajú,
lúče slnka lesk im dávajú.
Množstvo fabrík duní krajinou,
ako čižmy jarých šuhajov,
ľud do sveta dobra túži rásť,
horlivo si stavia lepšiu vlasť.
BALADA O TROCH LISTOCH STROMU
Ballada három falevélről
Spadli zo stromu tri listy
zmeškané z neskorého leta.
A prišiel víchor zlovestný
z ďalekého nového sveta.
Uleteli preč tri listy.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
Jeden do výšky mieril let:
tam nad mračnami našiel nový svet,
vietor ho dvíhal do výšky.
Druhý po zhone túžil hneď:
hor sa vyšvihol a zas klesal späť,
strhol ho víchor, vzal ho het.
Tretí ten po závrate mrel:
zažmúril oči a nič nevidel,
vetrisko víril jeho let.
Tri listy chceli skúsiť svet.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
Spadli zo stromu tri listy,
zo sveta spadli bezmocne.
Tam dole je kal blatistý -
ktože vás odtiaľ zodvihne,
chúďatká biedne tri listy?
FIALOVÝ BODLIAK
Lila bogáncs
Fialový bodliak v gatkách
vydal sa na cestu,
psí ľuľok úponkou bežal,
z hodvábu mal vestu.
Tak komótne išli,
až k lekárni prišli,
roztvoril sa oblok,
pytača tam našli.
„Nejdeme do tvojho domu,
variť sa nedáme,
radšej si košeľu
pri jarku necháme
a s mesiačkom nahí
do tanca sa dáme.
Raz, dva a tri a hop!
Z nás si blázna neurob.“
(Do slovenčiny prebásnil Gregor Papuček)