V priestoroch Domu menšín na Ostrovského ulici v Segedíne sa 14. apríla zišli fanúšikovia slovenskej literatúry v Maďarsku, aby sa stretli s kestúckym rodákom, novinárom a spisovateľom, autorom viacerých úspešných zbierok krátkych próz Zoltánom Bárkányim Valkánom.
Autor vo funkcii literáta prvýkrát zavítal medzi nich na pozvanie Spolku segedínskych Slovákov a segedínskej slovenskej samosprávy. Organizátorov podujatia podnietili dve dôležité udalosti súvisiace na jednej strane so samou umeleckou tvorbou nášho významného prozaika, na strane druhej s literatúrou vôbec. Ide o skĺbenie dvoch kultúrnych skutkov: o predstavenie novej zbierky (Jabloň) spisovateľa, ktorá uzrela svetlo sveta koncom minulého roka, a o deň maďarskej poézie (11. apríl), čo iniciátori tohto literárneho stretnutia vnímajú v širšom zmysle ako príležitosť hovoriť o literatúre ako takej, v našom prípade o slovenskej literatúre v Maďarsku.
Príjemnú atmosféru vyvolanú srdečným zvítaním sa spisovateľa s prítomnými zavŕšilo stretnutie s dcérou Valkánovho spisovateľského druha, básnika Juraja Dolnozemského, s pani Zuzkou Agodovou Antalovou, ako aj so synom jeho niekdajšieho učiteľa na strednej škole, profesora matematiky Imricha Očovského, s Imrichom Očovským mladším. Milého hosťa v mene usporiadateľov pozdravil predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčík a odovzdal slovo vysokoškolskej profesorke pani Kataríne Maruzsovej Šebovej, moderátorke literárneho stretnutia, ktorá vo svojom krátkom úvode povedala:
„Ste členom trojice slovenských spisovateľov v Maďarsku (Michal Hrivnák 1936; Oldřich Kníchal 1939; Zoltán B. Valkán 1941), ktorí sa aj v súčasnosti podieľajú na vytváraní a obohacovaní tunajšej prozaickej tvorby. V tomto procese svojou spisovateľskou aktivitou a erudovanosťou vynikáte práve vy, najmladší aktér spomínanej trojice. V posledných piatich rokoch dosahujete svoj umelecký zenit vydaním až troch zbierok drobných próz (Vianoce tetky Karovej 2009; Pivnica 2011; Jabloň 2013) a v súčasnosti už pracujete na svojich najnovších textoch. Na základe týchto pozoruhodných výsledkov si myslím, že je oprávnená otázka, v čom väzí vaša neuhasiteľná snaha umeleckým slovom reflektovať súčasné všeľudské problémy, ako aj problémy týkajúce sa slovenskej národnosti v Maďarsku vo všeobecnosti a prirodzene obzvlášť vášho rodného Pilíša.“
Pán Valkán svoj dôverný a láskyplný vzťah k rodisku demonštroval osobnými zážitkami a autorským čítaním úryvkov zo svojich poviedok. Zo svojej novej zbierky vyzdvihol rovnomennú prózu Jabloň, v ktorej sa sústreďujú takmer všetky typicky „valkánovské“ umelecké znaky (hiát a hľadanie otca, odchody a návraty, zelený prístup k prostrediu, senzualita, hedonizmus, lyrizmus, baladickosť, starnutie, rozklad tradičných hodnôt a napokon motív výmeny obyvateľstva). Autor tomu poslednému motívu venoval širšiu pozornosť a vyznal sa aj zo svojich osobných zážitkov a výskumov tejto historickej udalosti vážne zasahujúcej do života Slovákov v Maďarsku. Jeho rozprávanie spestrila prednesom úryvkov z tejto prózy Iveta Hruboňová.
Na záver sa v prítomných záujemcoch o prózu tohto spisovateľa potvrdilo, že v pozadí Valkánovho umeleckého potenciálu sa skrýva akiste túžba každého spisovateľa: zanechať stopu po sebe pre nasledujúce generácie a tým zachrániť a uvádzať do pohybu ním a jeho dobou reprezentované hodnoty. K tejto práci mu želáme do budúcnosti dobré zdravie a nehasnúci elán do ďalšej tvorby.
Katarína Maruzsová Šebová