Nad zbierkou poviedok Zoltána Bárkányiho Valkána Jabloň

Hovorí sa, že stromy, podobne ako ľudia, majú svoje dejiny. Korene tejto myšlienky sú zakotvené v prastarej animistickej viere, podľa ktorej stromy sú stelesnením ducha našich predkov. Tento postoj zastávajú aj postavy krátkych próz Zoltána B. Valkána, čo sám autor podčiarkuje výberom nadpisu svojej najnovšej knihy. Autor do svojej piatej zbierky zaradil dvadsaťsedem krátkych epických útvarov (črty a poviedky), k väčšine ktorých sa možno priblížiť cez titulnú poviedku Jabloň, ktorá sa dostala do tejto zostavy z predchádzajúcej publikácie Pivnica (2011). Súvislosti medzi výberom textov a titulnou prózou možno hľadať predovšetkým v ich „zelenom“ zameraní, prejavujúcom sa vo vľúdnom a zodpovednom postoji Valkánových postáv k prírodnému prostrediu. Tento prístup je však sledovateľný vo všetkých jeho zbierkach, dá sa povedať, že je východiskovou bázou jeho autorského kréda. V tomto zmysle stvárňuje osudovú zrastenosť svojich drobných figúr so záhradou, vinicou, ovocným sadom, parkom a so stromami. Zo záhrady vyzdvihuje jabloň a orech a cez tieto stromy prerozpráva životnú dráhu jednotlivcov a podáva aj širší spoločenský obraz prostredia, v ktorom sa nachádzajú.

V dejinách Valkánom stvárnenej jablone sa skrývajú nielen dejiny literárnej postavy starca Jozefa Makoviča, ale aj dejiny jeho generácie, poznačenej historickými peripetiami, vážne zasahujúcimi osudy človeka. Stromy sprevádzajú ľudí od narodenia až po smrť, a v tom nie je výnimkou ani jabloň, ktorá sa správa tak ako človek, keď v túžbe po milovanej osobe predvádza prekvapujúce zmeny vo svojom fyzickom vývoji. Rastie neprirodzene „šikmo“, aby sa mohla obrátiť smerom, ktorým odišiel kedysi človek, ktorému bola zasadená, a aby jeho prípadný návrat mohla neprestajne sledovať. Jabloň je nositeľkou minulosti človeka, opúšťajúceho svoje rodisko v rámci výmeny obyvateľstva v rokoch 1946-48. Opustením rodiska, stelesneného v strome, odchádzajúci zanechal kus svojho „ja“. Prázdne miesto po ňom v priebehu času zaplnil svojou prítomnosťou a láskyplnou starostlivosťou o strom jeho druhý majiteľ, ktorý sa s ním úplne stotožňoval. Jeho dôverný vzťah k jabloni určila skutočnosť, že bola zasadená práve v roku jeho narodenia síce cudzím mužom, ktorý nahrádzajúc otca, namiesto neho vykonával obvyklý rituál sadenia stromu. Cudzí muž v tejto súvislosti sa javí ako „tieň“ skutočného otca nadobúdajúceho v strome imaginárnu podobu. Dvaja majitelia stromu akiste reprezentujú rozdvojené „ja“ jednej osobnosti. Na opodstatnenosť tejto možnej interpretácie poukazuje aj ambivalentný postoj Valkánových postáv voči rozhodujúcemu historickému medzníku vyvolávanému aktom výmeny obyvateľstva v živote Slovákov v Maďarsku (napríklad: Jabloň, Návrat, Balada o starkej). Obraz jablone čakajúcej a napokon dočkajúcej sa návratu svojho pôvodného majiteľa je jedinečným lyrickým vyjadrením duševných tráum spôsobených touto politickou praxou.

Prírodné prostredie (dvor, záhrada, humno, vinica), prislúchajúce tradičnému dedinskému rodinnému domu, je nenahraditeľnou podmienkou života Valkánových postáv, najmä staršej generácie. V prózach predchádzajúcich zbierok autora (Vzplanutie 1987; Návrat 1998; Vianoce tetky Karovej 2009; Pivnica 2011) sme boli svedkami často osudových konfliktov medzi otcami a synmi, vyplývajúcimi z ich rozličného postoja k tradičnému spôsobu života. V novej knihe akoby sa výmena generácií už chyľovala ku koncu. Dôkazom toho je, že niekdajší synovia, snažiaci sa kedysi vyhnúť sa otcovskej vôli a striasť sa jej tiarch, už vstúpili do zrelého veku a akosi inštinktívne sa posúvajú naspäť ku koreňom. Prejavuje sa to v hľadaní úniku z mestského prostredia v pokojnom prírodnom prostredí, v záhradke na vidieku alebo na chatke (Májový mráz, Čaro záhradky).

 V novej zbierke sa však nachádzajú ešte aj tradičné vidiecke rodinné domy so záhradou a vinicou, ale ich stav už poukazuje na ich blížiaci sa zánik (Odkladaná návšteva). Osamotení majitelia týchto domov, reprezentujúci archetyp svojho rodu napríklad báčik Vincent Navrátil (Pytačky báčika Navrátila) a bezmenná starenka (Zmarená kúpa) pôsobia svojím výzorom, myslením a hodnotovou orientáciou v očiach mladšej generácie ako nositelia odkazu zašlých čias, akosi cudzo. O tom hovorí aj obraz starca, vžívajúceho sa do pozície nádejného pytača. Báčik si vyhľadá mladú vdovu s cieľom získať si jej priazeň. Uvedomuje si však, že jeho mužská príťažlivosť sa už dávno stratila, preto sa ju snaží kompenzovať svojimi bohatými skúsenosťami z oblasti tradičného hospodárenia. Namiesto mladíckeho elánu a ľúbostnej vášne preto jej ponúka hodnoty reprezentujúce jeho generáciu (rad starého náčinia: mrvič na kukuricu, šrotovačka, riečica, maselnica), ktoré má a ktorými vie aj narábať. V nádeji pozitívneho ohlasu vychvaľuje aj vlastnú obratnosť v oblasti tradičných poľnohospodárskych prác (napr. obrábanie viniča, kukurice a zemiakov pluhom ťahaným koňom). Prejavy starca možno hodnotiť ako nepriame vyznanie túžby po ľudskom teple, ale aj ako prejav túžby po rešpektovaní hodnôt vytváraných generáciami predchodcov. Vdova však jednoznačne odmieta jeho ponuku. V postave báčika Navrátila poznávame archetyp starého zaľúbenca Molièrovho Harpagóna, alebo Chalupkovho Starúša plesnivca. Nad príbehom starca však, ako aj nad ďalšími príbehmi Jablone (Odvykacia kúra, Aj tí naši píjavali) sa nemôžeme z chuti zasmiať, lebo do nášho smiechu sa miešajú aj slzy, naznačujúc nielen rozklad subjektu človeka dnešných čias, ale aj zánik starých ideálov.

Zoltán Bárkányi Valkán vo svojej novej zbierke krátkych próz citlivo reflektuje na definitívny rozklad tradičného spôsobu života, pritom načrtáva aj pohyby, smerujúce k preskupovaniu jednotlivých elementov pilíšskych slovenských tradícií, z ktorých vznikajú nové tradície, nositeľmi ktorých sú nové typy postáv (Barón, Elektrikár a jazykovedec, Sebaistota, Noční vartáši a podobne). Autor je však najpresvedčivejší pri tvarovaní svojich úchvatných, často bezmenných postavičiek typu báčika Navrátila a tetky Karovej, ktoré z hľadiska dramatickej motivovanosti prerozprávaných príbehov reprezentujú veľmi výrazné typy postáv. V textoch zbierky Jabloň nachádzame široké spektrum tém a z nich vyplývajúce rôznorodé pocity od bolesti, smútku, radosti, pohody, úsmevu, až po plač. Zalistujme v novej knihe nášho autora a nechajme sa ním viesť do sveta, ktorý dôverne pozná a vierohodne nám približuje.

Katarína Maruzsová Šebová