symbolicky
podal mi úsmev ruku
a zvedavo čakal
na ozvenu
Smútku
boľavého nemého
po stáročia
už bolo dosť
Po stromoch klopkaním
si nôti drozd
Nech sa prepadne
raz a navždy
ten žiaľu plný pôst
Veď veselí ľudia
aj seba súdia
Preto chcú byť
vedome dobrí
Dorastu spevaví obri
- niektorí z nich aj
budú zbožní
do novšieho
očakávania
sa pustil
i tento deň
čo prinesie
to nepoviem
Vlečie so sebou
záhady
a putuje rázne
sem i tam
Vopred neviem
čo sa vyvŕbi z toho
pravda
a či klam
To asi vieš
že občas
zoči-voči dobe
si len sám
od prapradávna
vieme o tebe
že si
Sídliš v srdci
i v hlave
Putuješ
cez všedné dni
zasahuješ
aj do sviatkov
a smutných piatkov
Lámeš rekordy
a mladé konáre
starým stromom
V stálom boji stojíš
so všemohúcim Bohom
Dokázať ukázať chceš
akú máš moc
Lenže testament múdrosti
raz do očí ti povie -
dosť!
je všedný deň
a v ňom
nič nového
ešte trvá fašiangová
nálada
- no a bum
pozor
- herec na javisku
už prišiel
o rozum
bola hviezdnatá noc
pútnik
pozrel do mora
zjavila sa mu
hrozná potvora
On preľaknutý
hodil do nej
ostrý kameň
nič iné
neprišlo mu na um
len prázdne amen