Michal Blaško žije v Kardoši (dnes 8. obvod mesta Sarvaš). Pochádza zo slovenskej evanjelickej rodiny. Základnú a strednú školu vychodil v Sarvaši, v Budapešti vyštudoval ekonómiu (1963), neskôr pedagógiu (1968). Najprv pracoval v Békešskej Čabe ako úradník, potom 30 rokov pôsobil v Tokaji ako učiteľ a knihovník. Dnes je už na dôchodku. Píše básne, zbiera a publikuje rôzne druhy ľudovej slovesnosti (piesne, žarty, anekdoty a pod.). Doteraz vydal šesť kníh:
1. Múltam álmába visszamennék (1998), slovenské a maďarské básne
2. Búcsú a huszadik századtól (1999), maďarské básne
3. A čo novo na Kišsénáši (2000), slovenské a maďarské básne
4. Emlékeim aranyos öregekről (2000), tokajské anekdoty v maďarčine
5. Výlet domou (2001), slovenské a maďarské básne
6. Jazikomuzikálnie prekrási (2003), slovenská ľudová slovesnosť zo Sarvašu
Píše v sarvašskom nárečí, je záchrancom a pestovateľom prekrásnej sarvašskej slovenčiny. Ani v maďarských textoch nezaprie, že je Slovák, často má v nich aj slovenské slová a pasáže, čitateľ na každom kroku cíti, že autor je náš dolnozemský Slovák.
Aká vouňa, pekná vouňa,
Aj teraz kvitňe pivouňa.
Pekná vouňa, dobrá vouľa,
Turíčna ruža, pivouňa.
Dobrá vouľa, zlatá vouňa,
Kvitňe červená pivouňa.
Kvitňe duša, naša vouľa,
Prišla nám jar, krásna vouňa.
Na lavički ľuďia seďia.
O hrozbe oňi ňevedia.
Lem krásnu pivouňu viďia,
Či šťastní-ňešťastní ľuďia.
Dobrou vouľou ňebo hľaďia,
Odpoveď otázki veďia?
Od tristo rokou lem seďia.
Hľaďia a preci ňeviďia.
Krásna vouňa, naša vouľa,
Že bi nám kvitla pivouňa.
Že bi kvitla naša služba,
Dušu, reč bi ňezabudla.
Voľakďe hustie hori hučia,
Slnce sa za skali skováva -
Hej, tie hori sa za mňa mučia,
V ňich tem vetor mňa oplakáva.
V starich slovenskich cintorínach
Starí Slováci spia spokojňe -
Často ma zvikli tam spomínať,
Hej, známi som im, veďia o mňe.