Slováci sú národ spevavý, právom tvrdili už naši dávni predkovia a dokazovali to aj zbierkami ľudových piesní a spevov. Slovač spieva na Slovensku a v celom svete, teda aj v Maďarsku. Rovnako, aj keď v rôznych nárečiach, si tu pospevujú Dolnozemci, Zemplínčania i Pilíšania. Spevné bohatstvo a hudobná kultúra spod pilíšskych hôr inšpirovala viacerých tamojších rodákov k básnickej tvorbe pre dospelých i malých čitateľov. Medzi nimi aj Gregora Papučka, ktorého verše, pokiaľ máme na mysli deti, sú primerané tejto vekovej kategórii a jej mentalite svojou nápaditosťou i formou.
Náš autor sa už dávnejšie rozhodol, že si nájde ešte schodnejšiu cestu k tomuto vďačnému čitateľovi a preto si svoje básničky previedol do notovej osnovy. Niektoré z týchto zhudobnených básničiek zazneli prvýkrát pred viacerými rokmi v podaní skupiny Debnička pri Slovenskej samospráve Budapešti, členovia ktorej odvtedy neraz vystupovali pred detským obecenstvom v Maďarsku i na Slovensku.
Snáď ani netreba zdôrazňovať, že poznávanie a osvojovanie jazyka, v našom prípade slovenčiny, je prostredníctvom hudby a spevu ešte príťažlivejšie než čírym slovom. Hudba ľahšie preniká k duši, nenútene a hravým spôsobom. Aj naši pedagógovia môžu potvrdiť, že hudba a spoločný spev je po jazyku najvýznamnejší činiteľ pôsobiaci na upevnenie národného vedomia a cítenia. Hudbou a spevom žiaci lepšie poznávajú slovenský jazyk, kultúru a život slovenského národa.
Tento cieľ sledoval i G. Papuček v knižke Zaspievajme si! so svojou spoluautorkou Katarínou Noszlopyovou, ktorá prevažnú väčšinu básní zhudobnila. Dielo by však bolo neúplné, keby sme nespomenuli aj ilustrátorku poetických a hudobných nápadov Evu Konczošovú, ktorej práca dodáva publikácii pestrosti a sviežosti. Trojica autorov takto spoločnou rukou udáva rytmus, tón a farbu tridsiatim trom básničkám - pesničkám zbierky, ktorú vydala Celoštátna slovenská samospráva. Budú v nej pravdepodobne často listovať učitelia i žiaci našich slovenských škôl a vyberať si z nej podľa vkusu, nálady alebo ročného obdobia.