Rozmohla sa u nás riťolýza - je to pokrok národa, či kríza?

Nie je veru pokrok, je to kríza, / tá národná naša riťolýza!

Stále jednu otázku si dávam,

s tou otázkou zaspávam i vstávam.

Rozmohla sa u nás riťolýza -

je to pokrok národa, či kríza?

Kto sa túži dostať kúsok vyššie,

ba aj kto si oddýchnuť chce nižšie,

či len reční, či aj čosi píše -

nejakú riť kvôli tomu líže.

Pre zlatý zub, pre drevené lyže,

pre docentúry aj pre garniže,

stále jedno a to isté klišé -

pre všetko sa nejaká riť líže.

Zmrzlinári, máte po zmrzline!

Už netúži lízať nik nič iné,

len poriadnu riť, čo z nej mu kynú -

dobrodenia rôzne pre rodinu.

Už aj v deťoch horí túžba veľká

cmúľať iba riťolízadielka.

Ako rastú, nová chuť v nich rastie -

čítať Riťolízočkino šťastie.

Starších vábi do kín nová móda -

na Riťoliz Taylorovú chodia.

Dúfajú, že ešte čosi bližšie

zistia o tom, ako sa riť líže.

Lebo človek, čo vie málo o tom,

nevie si dať rady so životom.

Čestný je - no voľačo mu chýba,

cíti, že sa stala kdesi chyba.

Napokon však zistí, čo má spraviť -

lízať riť a hlúpej cti sa zbaviť.

A už líže v zime, líže v lete -

konečne je doma na tom svete!

I ja mám len preto šťastie v žití,

že lížem pár dôležitých rití -

aj keď smrdia, aj keď jazyk bolí,

aj keď lížem proti vlastnej vôli,

lížem ďalej, veď mám ženu, deti,

veď mi z hlavy kosier neuletí,

dňom i nocou lížem neprestajne -

iba občas odpľujem si tajne.

Iba občas, keď sa domov vraciam,

do dverí sa dotackám a zvraciam.

Dobrá žena rýchlo utiera to

a hovorí: „Ach, ty moje zlato!

Vedela som, že keď z domu zmizneš,

zase sa mi kdesi riťolizneš!“

Odpovedám svojej dobre žene:

„Chcel som iba získať Poučenie,

Chcel som iba na kĺb prísť tej veci,

čím sme sa to znivočili všetci.

To riťotoč nešťastia sa krúti!“

Líž iným - aj iní vylížu ti.

Zodral som si jazyk v cudzej riti -

za odmenu aj riť zodrali ti.

Nie je veru pokrok, je to kríza,

tá národná naša riťolýza!“