Poďte sa pozrieť do Pamätnej izby S. Máraia v Košiciach. Američania, Nemci či Maďari ju navštevujú už roky. Miloš Forman nakrúcal podľa jeho diela film.
Len máloktorý spisovateľ zostal svojím dielom taký pripútaný k rodnému mestu ako prozaik Sándor Márai. Narodil sa v roku 1900 v rodine Gézu Grosschmieda v dome na Hlavnej ulici, kde dnes stojí OD Dargov. Otec, poslanec pražského parlamentu a funkcionár rôznych spolkov, sa s deťmi presťahoval do domu na Mäsiarskej ulici číslo 35. Práve tam v roku 1998 Klub národnostných menšín zriadil aspoň malú spomienku na spisovateľa, o ktorom nebolo do osadenia pamätnej tabule v roku 1992 v Košiciach ani zmienky. Čiastočne si za to mohol Márai sám: zakázal vydávať svoje diela v strednej Európe, kým odtiaľ neodíde posledný sovietsky vojak.
Svoje priezvisko saského pôvodu vymenil ešte v mladosti za umelecký pseudonym Márai. Podobne konal aj jeho brat, režisér viacerých filmov nominovaných na Oskara, vo svete známy ako Géza Radványi.
Márai žil ako mladý spisovateľ v Budapešti, ale bombardovanie za druhej svetovej vojny ho prinútilo ukrývať sa v obci Leányfalu. Vtedy už mal za sebou aj smrť jediného, len dvojmesačného syna, na ktorého s manželkou čakali 15 rokov. Po tejto osobnej tragédii sa rozhodli pre adopciu. Ťažko znášal aj nastolenie totalitného režimu v Maďarsku. V roku 1948 definitívne opustil Maďarsko a cez Švajčiarsko a Taliansko sa nakoniec dostal do Spojených štátov. Viac sa už do strednej Európy nevrátil, aj keď v roku 1956 dúfal, že režim padne. Na sklonku života žil Márai v americkom San Diegu, kde v roku 1989 ukončil dobrovoľne svoj život. Jeho popol rozsypali do Tichého oceánu.
Pamätnú izbu veľkého spisovateľa dnes spravuje MVDr. Júlia Sokolová Gönnerth. Pamätná izba je oficiálne otvorená len v nedeľu a v stredu popoludní, ale pani doktorka ju rada sprístupní záujemcom po ohlásení kedykoľvek. Takto prijíma najčastejšie zahraničné návštevy. Slávne osobnosti nevynímajúc. „Žiaľ, domáci sa tu ukážu len málokedy,” hovorí.
„Jediná chvíľa samoty, sebapoznania, keď si pokoril svoju pýchu, dala viac tebe, aj svetu, než čokoľvek, s čím sa pred svetom kekešíš. Jediný prejav pokory je väčším hrdinstvom než akýkoľvek precítený herecký výkon, ktorému národ zatlieska. Mysli na to, kým nie je neskoro.”
„Potrebuješ ho. Musíš prekonať seba samého, aby si nad ním zvíťazil.... Musíš byť lepší, lebo ťa ohovára a považuje za nezmyselného. Boh určil, že bude tvojím druhom na zemi. Máte rovnakú úlohu ako v súboji. Neprebodni ho predčasne, neprebodni ho vôbec. On ťa naučí žiť, bojovať a brániť sa. Uvedom si, že ho potrebuješ.”
„Spisovateľ nech nikdy nepolitizuje, nech vždy vypovedá a samozrejme predovšetkým nech najprísnejšie súdi sám seba. Inak nemá právo považovať sa za spisovateľa.”