Dnes zrána zašumel privčasný listopad.
Havrany leteli kŕdľami po nebi.
Hrozne sa červená smrti protiklad:
zmierajú nádeje, život ich velebí.
Do hmly sa ukrúca tá pustá rovina,
keď život usína a taj túžby rodí.
Pod ťarchou nádejí haluz sa zohýna -
či ju mráz domrví, či ju jeseň zhodí?
Tá jeseň mi dušu ako strom doráňa:
strasie z nej nádeje - scvrklé žlté lístie,
mrazivou samotou na púť im odzváňa -
ako stvrdlý život skrehlej hrdopýške.
A mŕtve nádeje, tie svetlá na cestách,
schvejúc sa jagavo zmrazené ožijú
a život zazurčí o mladých nevestách,
keď nové vzkriesenie svetlami odkryjú.