Logo

Alexander Kormoš - Porozumenie, Pilíšski Slováci...

Kategória: Literatúra

Alexander Kormoš Porozumenie, Pilíšski Slováci...

Pilíšski Slováci na márach ležali, ale sa za živa pochovať nedali...

Kto druhému jamu kope, sebe kope hrob, kto susedom domy rúca, zavalí ho strop.

Nespratník to nerozumie, kým to pochopí, môže sa stať, že sa stratí z mapy Európy.

 

Alexander Kormoš

Porozumenie

Motto:

Majiteľ Zeme je Stvoriteľ sveta,

a on ju dá tomu, komu chce.

Kto druhému jamu kope,

sebe kope hrob,

kto susedom domy rúca,

zavalí ho strop.

 

Nespratník to nerozumie,

kým to pochopí,

môže sa stať, že sa stratí

z mapy Európy.

 

V spolupráci spolužiť je

veľké umenie,

povinné je obojstranné

porozumenie.

 

Pilíšski Slováci

Pilíšski Slováci veselo spievali,

spev sa im ozýval po celom chotári.

/:Aj ďaleko za chotárom,

známi sú vo svete po speve prekrásnom.:/

 

Pilíšski Slováci na horách plakali,

chceli si zaspievať, ale im nedali.

/:Vstaňte smelo, paholáci,

neplačte, spievajte, pilíšski Slováci.:/

 

Pilíšski Slováci pokoja nemali,

praskali nebesia, skaly sa pukali.

/:Bráňme, ratujme si právo,

aby sme nežili na svete nadarmo.:/

 

Keď si zaspievame v Pilíšskej doline,

veru nás počujú na Veľkej rovine.

/:Spievaj, veselo si spievaj,

postav sa medzi nás, kamarát, nemeškaj.:/

 

Pilíšski Slováci na márach ležali,

ale sa za živa pochovať nedali.

/:Spievaj, veselo si spievaj,

postav sa medzi nás, kamarát, nemeškaj.:/

 

Materské znamenie

Vytrhnutým jazykom

ďaleko nedovidíš,

veľa sa nedopočuješ.

 

Vytrhnutým jazykom

veľdielo nenapíšeš,

chýru sa nedožiješ.

 

Vytrhnutým jazykom

veľa sa nenarečníš,

nenarecituješ.

 

Vytrhnutým jazykom

darmo sa spytuješ rýb,

ako treba plávať

 

poviazanými údmi,

s náhrobným kameňom

na krku.

 

Topoľ

V prekrásnom pilíšskym údolí

vyrástol bujarý topoľ.

Z vápenných pecí sa kúdolí

na listy sadá mu popol.

 

Raz ho však vyťali, spálili,

vykvitla žeravá ruža;

získali chlebíček spanilý:

bielunké vápno jak duša.

 

V húštinách čistili dúbravy,

pálili krpaté chrastie,

všetko čo zbytočne rastie.

 

Ale ten topoľ keď rúbali,

želajúc väčší kus chleba,

stratili z modrosti neba.

 

V podpilíšskom hájku

(Spieva sa na nápev ľudovej piesne

Láska, Bože, láska)

V podpilíšskom hájku

studienka si spieva,

do nášho potôčka

sviežu nádej lieva.

 

V podpilíšskom hájku

bystrá voda tečie,

blýskajú sa vlnky

ako ostré meče.

 

Bystrá voda tečie,

v tichom, pustom poli,

plače biela skala,

že ju srdce bolí.

 

Biela skala, neplač,

ešte nie sme zbití,

veď si pomôžeme

v tomto klamnom bytí.

 

Ešte nie sme zbití,

ani nebudeme,

veď sme verné deti

našej rodnej zeme.

 

Veď sme verné deti

našej drahej matky,

kto si chráni svoje,

nech má život sladký.

 

V podpilíšskom hájku

studienka si spieva,

do nášho potôčka

sviežu nádej lieva.

 

Na dvoch brehoch barikády

Motto:

„…aby ste boli soľou, ktorá sa nesype do oka, ani do rany,

ale ktorou sa solia vybrané jedlá strednej Európy,

je vašou povinnosťou, aj vaším zmyslom.”

(Vladimír Mináč)

Nepotrebujeme mosty,

ak nás spoja rieky samy,

ak nás spoja drahé kosti

našich predkov oplakaných.

 

Letí pieseň okrídlená,

nezaviazne v zašlých vinách,

letí pieseň, páru nemá

v podkarpatských domovinách.

 

Nepotrebujeme mosty,

múdry Dunaj všetko zriadi,

buďme hostia našich hostí

na dvoch brehoch barikády.

 

Letí pieseň okrídlená,

nezaviazne v zašlých vinách,

letí pieseň, páru nemá

v podkarpatských domovinách.