Znalec slovenskej krajanskej literatúry P. Andruška vydal pozoruhodný „súbor literárnohistorických zamyslení“ pod názvom Súčasní slovenskí spisovatelia
z Maďarska (Knižnica Zošitov Katedry areálových kultúr FSŠ, UKF, Nitra).
Autor, ktorý sa dlhé desaťročia intenzívne venuje literatúre (ba kultúre) našich krajanov (a to Slovákov nielen v Maďarsku, ale aj v Rumunsku, v bývalej Juhoslávii atď.; znakom čoho je aj pripravovaná séria jeho publikácií s danými okruhmi záujmu), svoje vedecké analýzy, zistenia i hodnotenia podopiera okrem detailného vedeckého skúmania (aj) osobnými postrehmi, zážitkami i komentármi. Tým dodáva svojim textom popri značnej objektivite aj ľudský, subjektívny ráz, ktorý pramení z nespočetných osobných kontaktov a stretnutí s tvorivými osobnosťami slovenskej kultúry mimo fyzických hraníc Slovenska. A práve to je o. i. pozoruhodné: čitateľ si uvedomuje, že autorovi záleží na tom, aby priblížil túto časť literatúry (i kultúry) domácej (odbornej i laickej) čitateľskej verejnosti. Cez ľudské osudy (neraz i priateľské stretnutia) podáva dôkaz toho, že aj v značne sťažených podmienkach minulosti i prítomnosti (ktoré sú symbolicky vyjadrené aj v názve tohto textu s využitím titulu spomienkovej knihy dolnozemského autora Jána Gerčiho ml.) existujú tvorivé slovenské impulzy aj v týchto končinách.
Publikácia sa delí na osem častí (kapitol), ktoré združuje ústredná línia korešpondujúca s názvom knižky. V prvej kapitole (Literatúra - národná aj národnostná) autor o. i. podáva vstupný obraz o rôznych literátoch, ktorí tvorili (a tvoria) v národnostnom prostredí. Hovorí o vzájomných slovensko-maďarských kultúrnych vzťahoch, resp. o otázke existencie národnej a národnostnej literatúry.
Centrálnym bodom druhej kapitoly sú traja autori, ktorých spája ich rodisko - ako to zvýrazňuje aj názov kapitoly - Rodisko: Slovenský Komlóš. A práve toto mesto so šesťtisíc obyvateľmi dalo slovenskej kultúre takých autorov, ako sú Juraj Antal-Dolnozemský, Pavol Samuel či Michal Hrivnák. Charakterizuje sa ich literárna činnosť, básnické začiatky i zbierky, niektoré podnetné básne i ohlasy na ne. Prízvukuje sa aj ich nepopierateľná zásluha na zveľaďovaní slovenskej etnicity a kultúrnosti. Na druhej strane sa autor vyslovuje k niektorým momentom v ich tvorbe niekedy aj kriticky.
Tretia kapitola pod názvom (Staro)Nový pohľad na prózu je venovaná trom prozaikom (Pavlovi Kondačovi, Andrejovi Medveďovi, Zoltánovi Bárkányimu). Opäť sa tu zdôrazňujú mnohé subjektívne spomienky na týchto autorov, analyzuje sa ich literárna tvorba na pozadí špecifickosti národnostných (?) autorov.
Zrelé príchody, symbolický názov ďalšej časti knižky, tematicky uvádza trojicu autorov, ktorí „leteli“ zo Slovenska (Július Szabó, Oldřich Kníchal, Mária Fazekašová), aby svoj tvorivý oblúk napli medzi krajanmi v Budapešti, a tým prispeli k zbližovaniu (aj) kultúrnych hodnôt Slovákov i Maďarov. Vidieť to v ich literárnej tvorbe, ktorá nesie v sebe črty humanizmu, tolerancie, ľudskej dôstojnosti a „sna o svete“.
Výber súčasných slovenských autorov z Maďarska uzatvára Peter Andruška stroho nazvanou kapitolou Ostatní: zhrnul do nej portréty niektorých ľudových autorov, repatriantov z Dolnej zeme (Michala Burguľu, Jána Gerčiho, Štefana Hudáka), niektorých etnológov, ktorí okrajovo zasahujú svojimi textami do literárneho života (Anny Divičanovovej, Ondreja Krupu, Júliusa Dedinského), autorov, ktorých literárna tvorba bola len akousi doplnkovou súčasťou ich autorského záujmu (Ildiky Fúzikovej, Gabriela Hattingera-Klebaška, Štefana Lamiho), spomenul v nej aj mladé talenty dolnozemskej slovenskej kultúrnej proveniencie, ktorí však boli, žiaľ, iba krátkodobo na výslní, a niektorých zaujímavých a horlivých organizátorov slovenskej etnickej kultúry (László Sziklay a pod.). Týmto sa potvrdzuje fakt, že kultúru v danej lokalite tvoril a tvorí pestrý kolorit: o. i. osvetová činnosť a opis ľudských osudov v dolnozemskom regióne v tvorbe Jána Gerčiho, zvyky ľudovej kultúry, hospodárske otázky, náčrty zo života krajanov v tvorbe Michala Borguľu, problematika literárneho a historického svedectva Slovákov na Dolnej zemi v tvorbe Štefana Hudáka, religiózny pohľad na život ženy a jej problémy v tvorbe Ildiky Fúzikovej, spojenectvo rusínsko-slovensko-maďarských osobitostí v tvorbe Gabriela Hattingera-Klebašku, resp. zberateľská činnosť ľudových balád a rozprávok Štefana Lamiho.
V kapitole pod názvom Čo malo byť na začiatku autor hovorí o koreňoch a okolnostiach, ktoré ovplyvnili dolnozemský literárny život: organizácie, inštitúcie, osobnosti, história.
Publikáciu uzatvára kapitola (z pera Viery Žemberovej) pod názvom A je i taký autor (o tvorivej práci autora), ktorá hodnotí prínos Petra Andrušku na poli organizačnom, redaktorskom, vedeckom i pedagogickom.
Spomínaná publikácia je svedectvom toho, že autor i spomínaní literáti chcú „zachrániť pre budúce pokolenia veľké bohatstvo slovenských duchovných hodnôt“. Hodnoty, ktoré dodnes existujú v živote a tvorbe zahraničných Slovákov. Tak, ako chcel Ján Gerči „v srdciach dolnozemských Slovákov prebudiť lásku k rodnej reči“, chce sa nám veriť a dúfať, že aj v srdciach Slovákov i Neslovákov na Slovensku táto nevšedná publikácia pripomenie nielen samotnú existenciu, ale aj životaschopnosť a tvorivú perspektívu tejto vzácnej literatúry a kultúry...