Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala spomienkovú slovenskú svätú omšu v Kostole sv. Ladislava na Námestí mieru. Pred omšou sa uskutočnilo posvätenie pamätnej tabule kanonika Bela Uhlára, ktorý pôsobil v tomto kostole.
Dominantou centra XIII. obvodu je pekný rímsko-katolícky Kostol sv. Ladislava s červenou neogotickou vežou, ktorá z diaľky upúta zrak prichádzajúceho a láka vojsť do chrámu Božieho. Nad vstupnými dverami sa nachádza krásna mramorová tabuľa z 22. mája 1938, pripomínajúca slovenského farára, ktorý tu slúžil od roku 1916 do roku 1938. Veriaci na ňu napísali: „Na pamiatku šľachetnému zakladateľovi našej farnosti, veľadôstojnému pánovi dekanovi, čestnému kanonikovi Belovi Uhlárovi postavili členovia Oltárového spolku. Svetlo večné nech mu svieti.”
Na spomienkovej slávnosti krátky životopis kanonika, ktorého nazývajú aj patrónom chudobných, prečítala po slovensky predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzana Hollósyová, po maďarsky podpredsedníčka zboru Klára Mátéová Papučková. Pamätnú tabuľu posvätili miestny farár Róbert Hajnal a hosťujúci farár zo Slovenska Stanislav Brtoš, ktorý potom slúžil aj svätú omšu. S. Brtoš vo svojej kázni hovoril o potrebe zjednotenia sa a o tom, že v kostole sme rovnakí. Na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová zo Santova. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj starosta mestskej časti, parlamentný poslanec József Tóth. Na spomienkovej slávnosti a na slovenskej svätej omši vystúpil Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, ktorý očaril prítomných prekrásnymi piesňami.
Slovenská omša sa v tomto kostole nekonala od pôsobenia B. Uhlára, preto túto terajšiu môžeme právom označiť za historickú. A to nielen preto, lebo sa mohla uskutočniť, ale aj preto, lebo o ňu prejavili záujem aj obyvatelia mestskej časti a členovia slovenských volených zborov z budapeštianskych obvodov.
Na agapé, ktoré sa uskutočnilo po omši, ponúkali organizátori pravé bryndzové halušky a chutné záviny. Podľa slov predsedníčky slovenskej samosprávy XIII. obvodu na Námestí mieru plánujú usporiadať slovenskú omšu každoročne pri príležitosti výročia vysvätenia pamätnej tabule.
Slovenský kanonik Belo Uhlár sa narodil v Zlatých Moravciach v roku 1886. Teologické štúdiá dokončil v ostrihomskom seminári, kde ho však nemohli vysvätiť za farára pre jeho mladý vek. Do r. 1908 vyučoval náboženstvo v katolíckych školách v Budapešti. 10. augusta 1908 ho vysvätili za kňaza. V roku 1916 sa stal kaplánom na fare Kostola sv. Ladislava v XIII. obvode Budapešti, kde bol od roku 1919 administrátorom a od roku 1924 do roku 1938 farárom. V novembri1932 kardinál Justinián Sérédi rozdelil budapeštiansku diecézu na ľavom brehu Dunaja na dve časti – na vnútornú a na vonkajšiu peštiansku diecézu. V tom istom roku sa stal B. Uhlár dekanom a inšpektorom katolíckych ľudových škôl Vonkajšej peštianskej diecézy. Bol členom misijného spolku diecéznych farárov „Unio Cleri pro Missionibus” a čestným kanonikom ostrihomskej kapituly.
Belo Uhlár sa počas 22 rokov svojej farárskej služby v XIII. obvode staral o chudobných. Angyalföld nikdy nebol bohatý obvod. Počas pôsobenia B. Uhlára tam ešte stále žilo veľa Slovákov, prevažne robotníkov. Túto časť Pešti už koncom 18. storočia zaľudnili Slováci z Nitrianskej a Trenčianskej stolice. Podľa dobových dokumentov tu žilo okolo 10 tisíc Slovákov. Pracovali ako nádenníci, ale nezľakli sa ani ťažkej roboty. Usadili sa tu želiari, ale aj robotníci a putovní obchodníci; drotári, olejkári, obchodníci s koreniami. Robotníci sa usadili hlavne pri veľkých továrňach pozdĺž Vacovskej cesty, napríklad pri lodeniciach. Mnohí, najmä z Liptova, pracovali aj na stavbách. V Budapešti koncom 19. storočia prebiehala obrovská výstavba, v tom čase sem lákali robotníkov aj zo severných častí Uhorska. Najväčší nábor slovenských robotníkov robil ďalší významný Slovák žijúci v Budapešti, staviteľ Ján Nepomuk Bobula, o ktorom sme sa už na stránkach nášho týždenníka viackrát zmienili. Zrejme nie jeden z nich navštevoval sväté omše, ktoré slúžil B. Uhlár, ktorý akiste viacerým z nich pomáhal, keď sa dostali do ťažkostí. Aj preto ho nazvali patrónom chudobných. Verný služobník Boží zomrel 24. januára 1938 v Budapešti vo veku 51 rokov. Členovia Slovenskej samosprávy XIII. obvodu budú chrániť pamiatku Bela Uhlára.