Logo

15. augusta - Nanebovzatie Panny Márie

Kategória: Náboženstvo

15. augusta si katolícka cirkev po celom svete pripomína a slávi udalosť, ktorá je tiež súčasťou našej viery - Nanebovzatie Panny Márie. Podľa starokresťanského učenia Kristus telo svojej matky na tretí deň vzkriesil a anjelmi dal preniesť do neba.

Tradícia o nanebovzatí má pôvod v cirkevnom učení už od 5. storočia. Na Východe sa slávil tento sviatok už v 3. storočí, na Západe od 7. storočia. Bol postavený na úroveň Veľkej noci, Turíc a Vianoc.

Aj napriek tomu, že žiaden z evanjelistov neopisuje smrť Panny Márie, sviatok sa vždy tešil mimoriadnej úcte veriacich. Nanebovzatie Panny Márie je jedným zo základných článkov katolíckej náuky o Panne Márii. Potvrdil ho pápež Pius XII. roku 1950. K tomuto mariánskemu sviatku sa aj vzťahuje svätenie kvetov a plodov.

Čo znamená Mária v dnešnom svete, v dnešnej dobe pre nás?

Ak sa o dnešnom svete hovorí, že je svetom dialógu, musíme vždy vedieť, že základom každého dialógu je dialóg Boha s človekom a človeka s Bohom. Aj v Máriinej škole sme svedkami takéhoto dialógu. Práve Mária nás učí, ako treba viesť správne dialóg.

- pýta sa Boha, ale nedáva zákerné otázky (pretože pri zvestovaní nie všetkému rozumie. Reč anjela - Božieho posla - to je reč z iného sveta. Ani Mária mnohému nerozumela. Išlo vlastne o stretnutie neba so zemou. Boha s človekom. Boh poslal svojho posla k ľudstvu zastúpeného Máriou a ľudstvo v Márii sa zase stretá s Bohom),

- má pochybnosti, ale neodmieta vysvetlenie,

- má obavy, ale dôveruje Bohu a dáva sa mu k dispozícii,

- poznáva, že Boh je Bohom dialógu a rešpektuje slobodu človeka (Mária bola schopná porozumieť, že reč Boha a reč človeka, keď sú vo vzájomnom dialógu, musí byť rečou lásky. Láska je totiž spoločným menovateľom reči Boha i človeka. Láska je prístupná každému. Mária sa vlastne stotožňuje s modlitbou, tak ako to neskôr Kristus naučil apoštolov i nás, v modlitbe Otče náš. Buď vôľa tvoja, príď kráľovstvo tvoje... To je vyjadrené v Máriiných slovách - Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Mária sa teda stáva služobnicou.

Mária nosila vo svojom živote Krista - živého Boha. A naopak, môžeme povedať, že Boh nosil životom ju. Dala sa viesť anjelovým posolstvom, všetko vedela zniesť, všetko dúfala, všetko pretrpela... lebo sa nechala viesť Bohom celým svojim životom.

Panna Mária sa stala ateliérom Ducha Svätého. Božský umelec v nej tvorí najkrajšie umelecké dielo.

Ona stojí vždy v službe Božej. V službe Ježiša Krista. Stojí v úzadí, za svojim Synom, ale jej slovo má veľkú váhu. Veď si len spomeňme, čo hovorí svadobčanom v Káne Galilejskej, keď nemajú vína. „Urobte všetko, čo vám povie.“ Ukazuje ten správny smer, ktorý človek potrebuje na všetkých svojich cestách života. Sama nie je cestou, pretože jedinou cestou je Kristus - „Ja som cesta, pravda a život“ - ako hovorí sám o sebe. Aj keď nie je sama cestou, je orientačným bodom na ceste. Ukazuje na Krista. Sama šla Kristovou cestou pred nami. Keď sa jej stalo, že stratila Krista v Jeruzaleme, ihneď ho hľadala.

Aj v tomto nám je Mária príkladom. Aj my si máme počínať podobne, keď ho stratíme. Hľadať Ježiša Krista. A keď nebudeme vedieť, kde, Mária nám vždy ukáže, kde ho nájdeme. V Božom chráme. Všetky Máriine cesty sa končia pri Ježišovi. Preto ten, kto sa utieka k Márii, kto sa pridŕža Máriinej rady, nikdy nezahynie. Ona nás vždy orientuje smerom na Krista - Boha i človeka. A práve vtedy, keď v dejinách Cirkvi bola spochybňovaná dogma, že Ježiš je Boh i človek zároveň, že je Bohočlovek, práve vtedy Cirkev prehlásila, že Mária je Theotokos. Matka Božia. Mária teda len posilňuje našu vieru v Ježiša Krista.

Mária je obrazom intímnej blízkosti s Kristom. Obrazom blízkosti Stvorenia so Stvoriteľom. Blízkosti človeka a Syna živého Boha.


Mária a Kristus - to sú dve srdcia, ktoré majú čo povedať ľuďom v každej dobe.

Ak človek tvrdo pracuje, urobia sa mu mozole. Na tom nie je nič zlé. Horšie by bolo, keby sa nám takéto mozole urobili na srdci, keby nám stvrdlo srdce. Kvôli tvrdosti srdca môže človek veľmi rýchlo duchovne zahynúť. Ale vždy tu máme nádej na záchranu. Pretože Božia blízkosť obmäkčí aj zatvrdilé srdce. Máriine srdce nikdy nezatvrdlo, lebo žilo blízko srdca Ježišovho. Sám Boh ju postavil uprostred tvrdých chlapov. Rybárov. Nechápavých, ťarbavých a tvrdého srdca. Márii sa uprostred nich podarilo umelecké dielo. Zhromaždila okolo seba rozptýlených ustráchaných, rozpŕchnutých, rozutekaných apoštolov vo večeradle, aby sa pripravili na Turíce, na príchod Božieho Ducha, Ducha Svätého, aby aj v nich mohol Duch Svätý konať nové umelecké dielo, ako Božský majster. Ak si zachováme úctu k Márii, ona nás naučí žiť v blízkosti Ježišovho srdca a aj my si zachováme po celý život citlivé, milosrdné, jemné srdce.

Mária je pre nás prototypom, vzorom nášho ľudského života. Boh zveril svoje Slovo - svojho Syna - Márii. A ona je ozvenou tohto jeho slova. „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný - tak znie časť Máriinho Magnifikatu. Boh ju urobil veľkou, lebo ona mu to umožnila svojou malosťou. Mária bola tichá - preto v nej Slovo - Božie Slovo - tak mocne prehovorilo. Bola ponížená - preto v nej Božie Slovo bolo také plodné. Mária nás učí, že naša kariéra v Božích očiach má smerovať vždy skôr smerom nadol ako nahor.

Mária stojí v celých dejinách spásy. Na počiatku pri anjelovom zvestovaní i na konci - na Turíce. Celý život spolupracuje s Duchom Svätým. Je plná milosti. Plná Ducha Svätého. Aj my máme tak, ako Mária, spolupracovať s Duchom Svätým. Berme si preto príklad z Panny Márie.

Jediným záujmom, jedinou radosťou Panny Márie bol jej Syn a zároveň Boží Syn - Ježiš Kristus. A keď po tom všetkom vystúpil do neba a nebol už tu, ani jej myšlienky už neboli tu, ale v nebi. Pri svojom Synovi. My nie sme zvyknutí spájať pojmy - krása a smrť. A predsa je aj krásna smrť. Vtedy, keď je zakončením tejto pozemskej púte v stave milosti, v Božom priateľstve. Taká smrť umožňuje stretnutie s Bohom. Taká smrť je krásna.

Dnešný sviatok Nanebovzatia Panny Márie nám nehovorí o tom, či Božia Rodička zomrela, ale hovorí o jej stretnutí so svojim Synom v nebi. S tým, po ktorom túžila.

Mária bola s Ježišom neustále spojená. Bola jeho tak veľmi, ako nikto z ľudí. Dala mu život. Opatrovala ho ako dieťa. Starala sa o jeho živobytie. Stála pod jeho krížom. Neutiekla ako apoštoli, ktorí sa báli. Verila v neho, aj keď bol opustený všetkými a potupený na kríži. Pretože mu tak veľmi patrila, smela ho po skončení životnej púte nasledovať. Teraz je v nebeskej blaženosti so svojim Synom. A pretože Syn je Kráľom neba a ona je mu tak celkom blízka, voláme ju nebeskou Kráľovnou.

Toto sú veľké veci, ktoré učinil Panne Márii ten, ktorý je mocný a jeho meno je sväté. Ona k tomu prispela iba tým, že otvorila svoje srdce pre veľké Božie veci.

Aj s nami má Boh veľké plány. Aj nám chystá veľké veci. Chce nás mať s dušou i telom u seba. Aj my máme tú istú povinnosť ako Panna Mária. Otvoriť svoje srdce pre Božie dary, pre veľké Božie veci v nás. Aby sme to dokázali, hľaďme na príklad Panny Márie. Uctievajme si ju, utiekajme sa k nej a ona nám bude pomáhať, aby sme vierou otvorili svoje srdcia pre sľúbené veľké Božie veci. Amen.