Povýšenie svätého kríža - v tejto vete, ktorá nám hovorí o názve sviatku, môžeme pozorovať dve proti sebe stojace skutočnosti. Tou prvou je povýšenie, tou druhou je kríž.
Povýšenie, ktoré znamená v našom bežnom ľudskom slovníku niečo príjemné, ako nejaká odmena za niečo, čo sme vykonali. A tak slovo povýšenie spájame s úradom, v ktorom človek pracuje. Povieme, že niekto bol povýšený na vedúceho, alebo dokonca na riaditeľa.... Asi takto nás môžu napadnúť prvé myšlienky, keď počujeme slovo povýšený, povýšenie.
Kríž - však už znamená niečo celkom iné. Dnes si svet akosi zvykol na kríž uprostred seba. Vidíme ho zavesený doma na stene, kostolné veže často zdobí kríž. A je celkom bežné, že znamenie kríža, ktoré robíme sami na sebe pri modlitbe, pri vstupe do kostola, pred jedlom alebo po ňom, alebo ktorým nás žehná kňaz, v nás nevyvoláva nič potupujúce. Mohli by sme povedať, že sme si zvykli na kríž. Kresťan a kríž idú jednoducho k sebe. Je to vlastne náš základný symbol.
Jestvuje však aj iný pojem kríža. Ten, ktorý si nesieme každý so sebou na svojej životnej ceste. Pretože každý z nás má nejaký ten kríž. Človek bez kríža, by asi ani nebol človekom. Aj v tomto je človek podobný Bohu. Veď je stvorený na Boží obraz. Ak Boh v osobe Ježiša Krista niesol kríž na svojej krížovej ceste a bol na ňom pribitý, tak aj človek, ak má byť podobný Bohu, na obraz ktorého bol stvorený, tiež musí prejsť v živote určitou krížovou cestou. Možno nič príjemné, radostné. Ale život človeka je toho dôkazom. Niet jednoducho človeka, ktorý by nemal nejaký ten kríž.
V evanjeliu môžeme čítať aj takéto slová: „Nik nevystúpil do neba, iba ten čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život“.
Aby každý kto verí, mal život večný. Inými slovami povedané a znova Ježišovou rečou: „Každý, kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9,23).
Čo znamená pre nás povýšenie kríža? Iste je to sviatok, ktorý zaviedla do svojej liturgie Cirkev na základe istých udalostí, ktoré sa stali v dejinách. Ale čo znamená povýšenie kríža, aj toho nášho pre nás, v našom každodennom živote?
Ježišov výrok „vezmi každý deň svoj kríž“ sa nám môže zdať príliš pesimistický, v rozpore s dnešnou mentalitou. To, po čom človek z hĺbky srdca túži, je niečo celkom iné: šťastie, pokoj, radosť, láska,...Takéto zmýšľanie nám však bráni pochopiť ten pravý, hlboký význam Ježišových slov „vezmi každý deň svoj kríž“.
V dnešnej, konzumne orientovanej spoločnosti, zdá sa, že ideálnym človekom je ten, kto je mladý, prekypuje zdravím, kto má úspech vo svojej práci, kto je hrdý na seba, na svoje výsledky, kto ľahko dokáže riešiť problémy svojho života, kto jednoducho kráča plným priehrštím s dobou. Takto sa snaží prezentovať dnešného človeka reklama, rozhlas, televízia. A cieľom toho všetkého nie je nič iné, ako vsugerovať ľuďom ilúziu, že šťastie, krásu, mladosť si možno rýchlo kúpiť a dosiahnuť vlastným pričinením. Dokonca aj reklama pre ľudí vysokého veku sľubuje mladosť, krásu a zdravie, ktoré možno dosiahnuť najnovšími výrobkami.
Utrpenie, staroba, choroba, smrť a podobné okamihy ľudského života akoby nepatrili do kategórie predstáv o šťastnom živote. A pod vplyvom takéhoto zmýšľania sa človek, ani si to možno neuvedomí, snaží zakrývať pred inými svoje trápenie, ťažkosti, nedostatky,... svoj každodenný kríž. Navonok sa ukazuje veselý, aj vtedy, keď mu je možno do plaču.
Ak Ježiš hovorí „vezmi svoj každodenný kríž“, tak vlastne chce, aby sme uznali aj svoje slabosti, svoju krehkosť, tak pred sebou, ako aj pred inými.
A tak Ježišove slová „vezmi svoj kríž“ môžu znamenať: „vezmi sa taký, ako si“, uznaj a prijmi vo svojom živote aj to, čo je v ňom negatívne, svoje neúspechy, svoju samotu, opustenosť, svoje utrpenie, bolesti a pokús sa povedať aj tomuto všetkému „svoje áno“, usiluj sa z toho niečo získať pre svoj ľudský a kresťanský život. Použi na stavbu svojho životného šťastia ten materiál, ktorý máš.
Nezabúdaj, že niet na svete človeka, ktorému by nič nechýbalo, ktorý by bol úplne zdravý, nemal problémy. Sú na svete možno tisíce ľudí, ktorí by na kolenách ďakovali za to, čo máš ty.
Vezmi na seba každý deň svoj kríž, a bude aj tento tvoj kríž, podobne ako Kristov, pre teba a pre mnohých prameňom spásy a milosti, slobody, očistenia a radosti.
Keď povedal Pán Ježiš Petrovi, že aj on zomrie na kríži, Peter sa ho spýtal: „Pane a čo bude s Jánom?“ Ježišova odpoveď bola krátka a výstižná: „Čo teba do toho? Ty poď za mnou“ (Jn 21,21n).
Každý z nás má svoju vlastnú cestu, po ktorej treba kráčať. A cesta každého z nás obsahuje v sebe často aj krížovú cestu, po ktorej treba každodenne kráčať a niesť svoj kríž.
Povýšenie kríža pre nás, v našom živote znamená práve toto. Prijať túto Ježišovu výzvu. Vziať svoj kríž a kráčať ďalej po našej životnej ceste. Pretože nech by človek mal akokoľvek ťažký svoj kríž, ktorý musí niesť, pri pohľade na Kristov kríž zisťuje, že predsa nie je až taký ťažký, ako ten Kristov. Pretože jeho kríž, to boli aj všetky naše kríže. V spojení s Ukrižovaným a jeho Matkou, ktorá stála pod krížom, možno pochopiť, že aj utrpenie pochádza z Božích rúk. Ak budeme hľadieť na všetku bolesť a utrpenie v tomto svetle, vtedy možno povedať, že sme pochopili, čo pre človeka znamená Povýšenie kríža. A vtedy znova objaví zmysel svojho života a úlohu utrpenia.
V utrpení človek môže dospieť k slúžiacej, nezištnej, opravdivej láske, alebo sa z neho stane uzavretý egoista, ktorý môže skončiť skôr alebo neskôr v zúfalstve. Všetko závisí od toho, ako pochopí zmysel kríža.
Mohli by sme povedať, že kríž je životným štýlom kresťana. Je znakom obety a utrpenia, ale aj prameňom nesmierneho požehnania pre jednotlivca, cirkev, i celú ľudskú spoločnosť.
Aj my sme Kristovi učeníci, nasledovníci Ukrižovaného, ktorí berieme na seba a nesieme svoj každodenný kríž. Ale vždy v nádeji, že naša krížová cesta, podobne ako Kristova, vedie vždy k víťazstvu. Pretože nikdy nemožno zabudnúť na to, že Pán Ježiš nám ponúka to, čo sa odohralo aj v jeho živote: ZMŔTVYCHVSTANIE, ktoré nasledovalo po krížovej ceste, Golgote a Veľkom Piatku. Kristov kríž, ktorý bol predtým iba znakom utrpenia, sa stal symbolom víťazstva. Svätý Otec Ján Pavol II na tému Ježišovho kríža a jeho krížovej cesty povedal tieto slová: „Iba ten, kto zakúsil trpkosť kríža, zaslúži si tešiť sa z radosti a šťastia zmŕtvychvstania“.
Albíno Luciani, čiže niekdajší pápež, Ján Pavol I., ešte ako kardinál a benátsky patriarcha, napísal tieto slová: „Bolo potrebné, aby bol vyzdvihnutý na kríž; a odvtedy priťahuje celý svet k sebe. Pribili ho na kríž. A on roztiahol ruky, a odvtedy priťahuje ľudí k sebe. Kto kedy spočíta ľudí, ktorí v jeho kríži a jeho objatí našli útočište?“