Zo Svätého Písma sa dozvedáme, že okrem ľudí Boh stvoril aj iné bytosti, obdarené rozumom a slobodnou vôľou - anjelov. Anjeli sú teda bytosti, ktoré sú len duchmi, nemajú telo. My ich poznáme ešte v inej podobe, keď sa znázorňujú s krídlami.
Prečo sa takto znázorňujú? Pomenovanie anjel je z gréckeho slova angelos, čo znamená posol. Teda výraz anjel neoznačuje podstatu, ale skôr funkciu, poslanie. Hlavná úloha anjelov ako duchov, ktorí sú v bezprostrednej blízkosti Boha, je totiž plniť poslanie, ktoré im Boh dáva v prospech nás ľudí. Krídla sú symbol ich „rýchlosti“ v plnení poslania. V Svätom Písme je zaznačených niekoľko stretnutí s týmito Božími poslami. Zjavili sa v podobe mladých mužov (archanjel Rafael, Michal, Gabriel, anjeli pri Ježišovom prázdnom hrobe...). Každému človeku dáva Boh spolu s darom života aj osobitného anjela, ktorý nás sprevádza životom a pobáda k dobrému, k plneniu Božej vôle. V Starom zákone nájdeme aj hebrejské slovo „malak“, čo tiež znamená posol. Meno starozákonného proroka Malachiáša pochádza tiež z tohto slova. On bol ako prorok tiež posol, priniesol zvesť o príchode Ježiša Krista, keď o ňom prorokoval vo svojom proroctve (pozri Mal 3,1).
Starý zákon preberá niektoré rysy bežné vo východných mytológiách, ale prispôsobuje ich zjaveniu jedného Boha, ktoré predstavuje ako jediného vládcu. Jeho dvorania sú služobníkmi a Biblia ich nazýva tiež Svätými, alebo Božími synmi. Patria medzi nich napr. cherubíni, ktorí podopierajú Boží trón, ťahajú jeho voz, strážia jeho panstvo... Iná skupina sú serafíni, ktorí ospevujú jeho slávu. S cherubínmi sa môžeme stretnúť v chrámovej výzdobe, ako chránia svojimi krídlami Pánovu archu, archu zmluvy.
Sväté Písmo nám však hovorí aj o tom, že Boh vystavil anjelov skúške ich dobrovoľnosti v jeho službe. Časť anjelov pod vedením Lucifera (svetlonosič) sa vzbúrila proti Bohu s heslom „Nebudem slúžiť!“. Vodcom verných anjelov sa stal Michal („Kto ako Boh!“). Vzbúrení anjeli boli odlúčení z Božej blízkosti a vo svojej zvrátenej slobode sa snažia narúšať Božie dielo a opravdivé šťastie človeka. Padlý anjel, nazývaný aj satan alebo diabol, navádza človeka k neposlušnosti voči Bohu. Príčinou zla vo svete je zneužitá sloboda rozumných bytostí, anjelov a pod ich vplyvom i ľudí.
Podľa Biblie sa rozlišuje 9 anjelských zborov (Starý zákon spomína cherubínov a serafínov, Nový zákon ostatných sedem), teda hierarchia anjelov by bola potom nasledovná:
Cherubíni
Serafíni
Tróny
Kniežatá
Sily
Panstvá
Mocnosti
Archanjeli
Anjeli
Anjeli, ktorých mená poznáme: Je len málo anjelov, ktorých mená poznáme. Najväčší z anjelov je podľa tradície archanjel Michal, „veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa“ (Dan 12,1), ktorý je vodcom nebeského vojska, bojoval proti „drakovi“, teda proti padlým anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12, 7). Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom (Dan 10, 13.21). Zobrazuje sa často ako bojovník, v ruke má kopiju, váhy a pod nohami draka. Medzi anjelmi je veľmi významný ten, ktorý nesie meno Gabriel. Dvakrát bol poslaný k prorokovi Danielovi. Pri druhej príležitosti sa Daniel práve modlil, keď „rýchle priletel muž, Gabriel, ktorého som videl predtým vo videní...zhováral sa so mnou...“ a pokračoval v predpovedaní udalostí (Dan 9,21-27). Ján Krstiteľ a takisto aj sám Ježiš Kristus boli bezprostredne ohlásení práve cez anjela Gabriela. Gabriel sa zjavil najprv otcovi Jána Krstiteľa - Zachariášovi, ktorému povedal okrem iného aj svoju úlohu: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou“ (Lk 1,19). Z toho vidíme, že anjeli môžu stáť v slávnej prítomnosti Boha, zatiaľ čo ľudia nemôžu. Anjeli sú poslaní plniť Božie priania. Poslaním Gabriela bolo ohlásiť zázračné narodenie Jána Krstiteľa. O šesť mesiacov neskôr sa Gabriel zjavil Márii, ktorá pochádzala z kráľovského rodu Dávida. Hovorí jej: „...našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lk 1,26-33) Toto bola mimoriadna a do určitej miery aj nepríjemná udalosť, lebo Mária nebola vydatá. Bohu však nič nie je nemožné. Máriin snúbenec a neskorší manžel Jozef tiež dostal viackrát pokyny od anjela vo sne. Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, anjeli to ohlásili pastierom: „zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,9-14)Trojicu najväčších anjelov dotvára archanjel Rafael. Najviac sa spomína v Knihe Tobiáš ako „jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu.“ (Tob 12,15). Sprevádza mladého Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca - navracia mu stratený zrak. Je ochrancom cestujúcich. Sviatok troch archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela slávime 29.septembra.
Anjeli strážcovia: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ (Žalm 91,10-12) Anjel strážca je nebeský duch, pridelený Bohom, ktorý má dozerať na každého z nás počas nášho života. Úloha anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti. Významnou knihou Biblie pre spoznanie anjelov a ich činnosti je Kniha Tobiáš.Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami alebo v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky. Od sedemnásteho storočia cirkev slávila samostatný sviatok anjelov strážcov v celej Cirkvi v októbri. Od revízie cirkevného kalendára sa tento sviatok slávi 2. októbra.
Človeka stvoril o niečo menšieho od anjelov: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!... A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1,26-27) Táto veta neznamená, že prví z ľudského rodu mali takú istú fyzickú prirodzenosť ako anjeli. Anjeli nemali nikdy zomrieť. Adam a Eva neboli stvorení ako nesmrteľní, len ich duša mala žiť večne. Prehrešili sa, a tak celá ľudská rasa hreší s nimi a musí zomrieť. Žalm 8 oslavuje Božie stvorenia. Píše sa tu, že ľudská prirodzenosť je nižšia ako anjelská: „...čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil...“ (Ž 8,5-6) Nový zákon tiež potvrdzuje túto pasáž. Hovorí, že ľudia - zahŕňajúc aj Ježiša Krista - boli stvorení len o niečo menší od anjelov kvôli „utrpeniu smrti“ (Hebr 2,9). Anjeli neumierajú, ale ľudia áno. Dokonca aj Ježiš, syn Boha, bol smrteľný muž. Po smrti a vzkriesení však dostal slávu a česť, ktorá mu patrila, ako sám povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28,18).