V Békešskej Čabe si dvojdňovým podujatím pripomenuli 300. výročie narodenia evanjelického farára Samuela Tešedíka staršieho. Oslávenec žil na sklonku svojho života päť rokov v dolnozemskom slovenskom meste, ale jeho vplyv na život čabianskej slovenskej komunity bol oveľa väčší, než by sme mohli predpokladať z tejto pomerne krátkej doby.
On dal vybudovať Malý evanjelický kostol a k jeho menu sa viaže vypracovanie všeobecného cirkevného a etického poriadku, ktorým sa mu podarilo zjednotiť slovenských osadníkov, pochádzajúcich z rôznych regiónov severného Uhorska.
Organizátormi spomienkových osláv, ktoré sa konali v predposledný novembrový víkend, boli Evanjelická cirkev v Békešskej Čabe, Samospráva mesta Békešská Čaba, miestny slovenský volený zbor, Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a Združenie na ochranu a skrášľovanie mesta Békešská Čaba.
V rámci sympózia na pôde mestského úradu početných záujemcov o život Samuela Tešedíka st. privítal predseda slovenského zboru Juraj Ando, ktorý zdôraznil, že Slováci prišli do mesta pred takmer 300 rokmi. Našli si tu skutočný domov a odvtedy pracujú na zveľaďovaní, prosperovaní tohto kraja a svojej komunity. Práve tzv. čabianskosť vyzdvihol aj moderátor podujatia, predseda združenia ochranárov mesta Pál Cserei, ktorá sa vyznačuje o. i. tým, že miestne obyvateľstvo každého človeka dobrej vôle príjme do svojich radov bez ohľadu na jeho náboženskú príslušnosť a materinský jazyk. Na sympóziu vystúpili dvaja prednášatelia. Z rodného mesta S. Tešedíka st., z Púchova, zavítal do Békešskej Čaby farár tamojšieho zboru Ondrej Rišiaň, ktorý popri prehľade histórie evanjelickej cirkvi poukázal aj na rôzne smery v rámci nej v čase narodenia S. Tešedíka, ako aj na prejavy náboženského prenasledovania. Pritom sa zmienil aj o niektorých teóriách a myšlienkach „učiteľa národov“ Jána Á. Komenského, ktoré mohli vplývať na osláveného a ktoré pravdepodobne odovzdal aj svojmu synovi, neskoršiemu sarvašskému polyhistorovi. Z konkrétnych nariadení Komenského, ktoré Tešedík zaviedol na Čabe, vyzdvihol zo školského poriadku skúšanie detí koncom školského roka, kým v cirkevnom poriadku je to predpis rodičom, aby ich deti chodili do školy aspoň dovtedy, kým si neosvoja základné poznatky. Na podujatí, ktoré poctil svojou prítomnosťou aj generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, druhým prednášajúcim bol miestny evanjelický farár Pavol Kovács. Z jeho prednášky sa účastníci dozvedeli aj také zaujímavosti, že podľa súčasníkov Samuela Tešedíka staršieho bol tvrdým, prísnym človekom, avšak nie despotom a mal skutočnú autoritu. K jeho menu sa viaže vybudovanie prvej budovy kostola z tehál, predtým bol iba drevený, o ktorom sa istý čas vo Viedni rozhodlo, že ho treba zbúrať, zachránil sa iba vďaka intervencii grófa Grassalkovicha. Tešedík vypracoval jednotný všeobecný cirkevný a etický poriadok, ktorý okrem liturgických predpisov obsahuje aj prísne predpisy správania sa a prístupu k životu skutočných kresťanských ľudí. Pritom prísne dbal aj o morálku učiteľov. Zaujímavosťou je, že z jeho liturgických predpisov v Békešskej Čabe niektoré sú dodnes bežné, napr. po slovenskej bohoslužbe Áronské požehnanie spieva zbor spolu s farárom.
Po sympóziu v arkádach mestského úradu, kde vďaka ČOS a združeniu ochranárov mesta sa v hojnom počte nachádzajú dvojjazyčné pamätné tabule významných činiteľov mesta, odhalili ďalšiu, na pamiatku oslávenca. Požehnal ju evanjelický biskup D. Dr. Béla Harmati, ktorý mal záštitu nad dvojdňovými oslavami, a vence úcty a vďaky položili pri nej predstavitelia prítomných orgánov a organizácií.
Na druhý deň v „Tešedíkovom“ kostole na slávnostnej bohoslužbe kázal pán biskup Harmati, ktorý vysoko hodnotil zásluhy S. Tešedíka na zveľadení duchovného života a rozvoji miestnej komunity. K pamätnej tabuli významného činiteľa dolnozemskej slovenskej komunity veniec vďačných súčasných pokolení položil slovenský evanjelický farár Pavol Kutej ml.