Keď sa učíme v škole, na hodinách náboženstva, prečo slávime my kresťania nedeľu ako sviatočný deň, tak v odpovedi zaznievajú tieto slová - lebo v nedeľu slávime zmŕtvychvstanie Pána Ježiša.
Ale po tomto Ježišovom slávnom čine vieme aj to, že ďalej pokračoval vo svojom diele. Istý čas sa zjavoval ešte svojim učeníkom, kým na 40. deň slávnostne nevystúpil do neba. A potom ešte zavŕšil to, čo prisľúbil svojim apoštolom - zoslal Ducha Svätého na 50. deň po svojom zmŕtvychvstaní (alebo 10. deň po svojom nanebovstúpení).
A tak každá nedeľa, ktorú slávime, je vždy akoby slávením Veľkej noci - tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ale tá dnešná, Turíčna, aj spomienkou na splnenie Kristovho prísľubu o zoslaní Ducha Svätého a to nielen na apoštolov, ale na celú cirkev. Je to vlastne sviatok celej cirkvi. Práve na Turíce, keď bol zoslaný Duch Svätý, sa zrodila Kristova cirkev. To je výsledok prvej turíčnej kázne apoštola Petra. On sám po prijatí Ducha Svätého začal kázať a to tak horlivo a presvedčivo, že získa prvých tritisíc nových kresťanov. To je prvá cirkev, ktorá vznikla, nové spoločenstvo Božieho ľudu Nového zákona.
Prečo až dnes, na Turíce, môžeme hovoriť o zrode cirkvi? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože byť členom Kristovej cirkvi a patriť do cirkvi znamená byť pokrstený v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, teda v mene celej Najsvätejšej Trojice. A Boh sa postupne zjavoval v troch osobách, najprv ako Otec, potom ako Boží Syn, ktorý nám ešte viac predstavil Otca a napokon ako tretia božská osoba - Duch Svätý, ktorý bol zjavený v plnosti práve na Turíce. Preto až od tejto chvíle je možné hovoriť o krste v mene Najsvätejšej Trojice.
Tu máme aj povedané, čo je alebo kto je to cirkev. Nie je to nejaké ľudské dielo, ktoré by bolo len nejakou svetskou organizáciou, založenou človekom. Ale je to Božie dielo. Dielo Ježiša Krista. Cirkev je mystické Kristovo telo, ktoré oživuje a vedie práve Duch Svätý. Tento Duch, ktorý vedie cirkev v jej prvotnej misii, ktorá bola zverená apoštolom, je ten istý, ktorý vedie i samotných apoštolov a je to vždy Boží Duch, ktorý spája Ježiša Krista s Otcom v láske. A tak ako bol Kristus darom a spojivom lásky medzi apoštolmi a Otcom, tak po jeho nanebovstúpení zosiela spolu s Otcom Ducha Svätého na cirkev. Zosielajú spoločne Ducha Lásky.
Ak je Ježiš Kristus vteleným Slovom Otca a toto Slovo je zachytené v evanjeliách Ježiša Krista, tak zase Skutky apoštolov opisujú prvotné konanie apoštolov po prijatí Ducha Svätého. Preto knihu Skutky apoštolov by sme mohli odvážne nazvať aj evanjeliom Ducha Svätého, v ktorej sa nehovorí o Duchu Svätom len teoreticky, ale ako o tom, ktorý žije a to hlavne v srdciach ľudí.
Udalosť Turíc je spolu s Veľkou nocou tou najväčšou udalosťou v novozákonných časoch. Tak, ako sa Kristus rodí do tohto sveta v ľudskej podobe mocou Ducha Svätého (keď anjel Gabriel oznamuje Márii tú radostnú zvesť o narodení Božieho Syna - moc Najvyššieho ťa zatieni a Duch Svätý zostúpi na teba), tak aj Kristovo tajomné telo - cirkev - sa rodí podobne zostúpením Ducha Svätého na apoštolov a potom na každého, kto uverí v Ježiša Krista a dá sa pokrstiť. Ten istý Duch, z ktorého sa počal Kristus v Máriinom lone a ktorý ho viedol v celej jeho mesiášskej činnosti, keď začal verejne účinkovať, je silou, ktorá vedie rodiacu sa cirkev až do dnešného dňa a bude viesť až do konca vekov.
Ak nám Kristus zjavil Otca v novom pohľade ako Otca lásky, potom Duch Svätý nám otvára prístup do tohto spoločenstva Lásky, ako hovorí sám Kristus - On, Duch Svätý, vás uvedie do plnej pravdy. To povedal Pán Ježiš v rozhovore s Nikodémom - ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
V Duchu Svätom naplno poznávame pravdu o Bohu či o Kristovi, v ňom vyznávame, že Ježiš je Pán, v ňom sa správne modlíme a v ňom môžeme povedať - Abba, Otče... Tieto Kristove slová nám poukazujú na to, čo je to sviatostný krst - voda a Duch Svätý. Ide o narodenie, či zrodenie z Boha, ktoré spôsobuje Duch Svätý. Až takto sa môžeme dostať do spoločenstva lásky, nie iba vlastnou silou. Potrebujeme Božieho Ducha, tak ako sme potrebovali a potrebujeme Ježiša Krista na návrat k Otcovi.
Samozrejme, problém nám môže niekedy robiť Duch Svätý ako osoba. Pretože Otca si vieme predstaviť na spôsob nášho pozemského otca, Boží Syn Ježiš Kristus mal konkrétnu ľudskú podobu, ale Duch Svätý sa nám zjavuje predovšetkým iným spôsobom, ktorý vieme vyjadriť len symbolicky - voda, oheň, oblak, svetlo, holubica, či napokon ohnivé jazyky, ktoré zostúpili na apoštolov.
Dôležitejšie je pôsobenie Ducha Svätého. A ako chce pôsobiť v nás? Presne tak, ako v živote Márie. Bola to ona, v živote ktorej prvýkrát zostúpil a našiel v nej príbytok. V nej našiel to, čo Boh hľadá v každom z nás. To jednoduché a pokorné - áno - všetkému, čo je v ľudskom živote Božie a čo je Božím plánom. V Márii nám tento Duch ponajprv zjavuje Otcovho Syna a ona sa stáva jeho Matkou. Práve tu máme aj vysvetlenie jednej invokácie, jedného zvolania z Loretánskych litánií, že je aj Matkou nielen Spasiteľa, ale i Tešiteľa, ktorým sa myslí Duch Svätý a napokon i Matkou Stvoriteľa - prijala Krista nielen ako Syna, ale aj ako Boha a Kristus je neustále v spoločenstve Otca a Božieho Ducha. Takto sa Mária stala horiacim kríkom, ktorý sa rozhorel a zjavil svetu v ľudskej podobe. Znova podobnosť s tým horiacim kríkom, ktorý videl Mojžiš, keď sa mu v horiacim kríku zjavil sám Boh. Mária naplnená Duchom Svätým dáva vtelené Slovo, Ježiša Krista každému. Skutočne darovala Krista celému svetu. A je to ona, ktorá je spolu s apoštolmi vo večeradle a stojí pri zrode cirkvi na Turíce.
Toto je dielo Ducha Svätého. Mária je pre nás vzorom, prototypom, čo dokáže človek, keď sa naplno otvorí prijatiu Ducha Svätého. Nech aj my podľa jej vzoru prežívame nové Turíce spoločenstva Lásky, v otvorení sa Duchu Svätému a svedčiaci tak, ako prví kresťania, zapálení a nebojácni. Aby sme vytvárali v Duchu Svätom a spolu s Ježišom Kristom nové evanjelium svojho života, čo nie je nič iné, ako radostná zvesť v tomto svete.
Stanislav Brtoš