Keď vojdeme do ktoréhokoľvek kostola a keď sa pozrieme na hlavný oltár, uvidíme, komu alebo čomu je zasvätený. Hovoríme, že každý kostol a aj farnosť majú svojho patróna. Podobne každá diecéza, napríklad u nás, naša spišská má za patróna svätého Martina (ktorý sa narodil ako vieme na území dnešného Maďarska v Szombathely).
Takisto každý národ má svojho hlavného patróna. U nás, na Slovensku je to Sedembolestná Panna Mária. Poznáme aj patrónov Európy, ktorá je vybudovaná na základoch kresťanstva?
1. Svätý Benedikt z Nursie (480-547), nazývaný aj patriarcha západného mníšstva. Pochádzal zo zámožnej a vyššie postavenej rodiny, ktorá žila v mestečku Nursia v severotalianskom kraji Umbria. Študoval v Ríme, ale nepáčil sa mu život rímskych študentov a utiahol sa do blízkosti Subiaca, kde sa pripojil ku skupine askétov, ktorí žili v modlitbe a odriekaní, neskôr sa utiahol do odľahlej jaskyne, kde žil tvrdým pustovníckym životom. Začali ho vyhľadávať mladí ľudia, ktorí chceli žiť, pracovať a modliť sa, ako on. Tak vzniklo pri Subiacu dvanásť malých mníšskych spoločenstiev, ktoré viedol Benedikt. Neskôr sa usadil na vrchu nad mestom Cassino. Práve tu vzniklá na vrchu Montecassino kolíska veľkého a slávneho benediktínskeho rádu. Benediktínske kláštory sa stali strediskami slávnostnej bohoslužby, ale i ohniskami, z ktorých sa šírila po Európe viera a duchovná i hmotná kultúra. Pápež Pius XII. nazval sv. Benedikta „otcom Európy“ a pápež Pavol VI. ho v roku 1964 vyhlásil za patróna Európy. Cirkev slávi jeho sviatok 11. júla.
2. Pápež Ján Pavol II. potvrdil tento titul sv. Benedikta ako patróna Európy a 31. decembra 1980 pridáva nám dobre známych svätcov Cyrila a Metoda popri sv. Benediktovi za spolupatrónov Európy, pre ich zásluhy ako priekopníkov evanjelizácie východnej Európy. O ich životopise netreba snáď obšírnejšie písať, pretože každý by mal poznať, kto boli sv. Cyril a Metod. Veď nie náhodou aj v Maďarsku sa práve 5. júla na deň sv. Cyrila a Metoda stretávajú na Deň Slovákov v Maďarsku. A nielen v Maďarsku, ale 5. júla sa slávi ako Deň zahraničných Slovákov. Na Slovensku sa osobitne slávi v Cirkvi ich spomienka 5. júla, v liturgii Cirkvi je to 14. februára.
3. Svätá Brigita Švédska (1303-1373) – pochádzala z významného švédskeho rodu, ktorý dal krajine niekoľko kráľov. Už od detstva sa u nej prejavovali zvláštne mystické dary, ktoré ju sprevádzali po celý život. Vo veku 14. rokov ju vydali za mladého veľmoža a narodilo sa im 8 detí. Okrem toho bola pomocníčkou a učiteľkou mladej kráľovej manželky. Rodinné povinnosti jej nebránili v tom, aby sa venovala modlitbe a skutkom kresťanskej nábožnosti. Podporoval ju v tom aj jej manžel, s ktorým založili nemocnicu na ošetrovanie chorých. Nábožní manželia sa stali členmi tretieho rádu sv. Františka a na 25. výročie manželstva uskutočnili spoločnú púť do španielskej svätyne sv. Jakuba apoštola v Compostelle. Po návrate sa rozhodli pre manželskú zdržanlivosť a o vstup do rehole. Manžel Ulf vstúpil do rehole cisterciánov, kde aj zomrel v povesti svätosti v roku 1344. Po tom, ako sa postarala Brigita o všetky deti, žila istý čas pri kláštore Alvastra, kam vstúpil jej manžel, neskôr v Ríme. Je zakladateľkou rehole s názvom Rád Najsvätejšieho Spasiteľa. Medzitým podnikla púť do Svätej zeme a cestou späť v Ríme umiera 23. júla 1373, kedy sa v Cirkvi aj slávi jej sviatok. Telesné pozostatky previezli do jej materského kláštora vo Vadstene vo Švédsku. Pápež Bonifác IX. ju roku 1391 vyhlásil za svätú. Za spolupatrónku Európy ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 1. októbra 1999.
4. Svätá Katarína Sienská (1347-1380) – iba o niečo mladšia od sv. Brigity, sa narodila v Siene. Od detstva bola obdarená mimoriadnymi milosťami, ako šesťročná zažila zjavenie, ktoré naznačilo aj jej ďalšie povolanie. Ako šestnásťročná vstupuje medzi členky tretieho rádu sv. Dominika, počas tohto obdobia zažíva extázy. Začali sa okolo nej zoskupovať významné osobnosti zo Sieny, Florencie a Pisy, ktorí ju žiadali o rady a duchovné vedenie. Tu začala aj jej bohatá korešpondencia. Apelovala na návrat pápeža z francúzskeho Avignonu do Ríma. Zomiera 29. apríla 1380, kedy sa aj v Cirkvi slávi jej sviatok. Dožila sa iba 33 rokov, ale pre jej veľký vplyv a rozhľadenosť a vážnosť jej duchovného života sa jej dostalo postupne pocty s titulom – cirkevná učiteľka. Pápež Pius II. ju vyhlásil v roku 1461 za svätú, Pius IX. V roku 1866 jej pridelil titul spolupatrónky Ríma, Pius XII. ju roku 1939 vyhlásil za hlavnú patrónku Talianska spolu so sv. Františkom Asisským a napokon 1. októbra 1999 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónku Európy.
5. Svätá Terézia Benedikta z Kríža (vlastným menom Edita Steinová) sa narodila r. 1891 v židovskej rodine, v meste Wroclaw, dnes súčasť Poľska, ale vtedy patrilo k Nemecku. Vyštudovala filozofiu, ale počas štúdia sa zoznámila s dielami kresťanských mystikov, najmä sv. Terézie z Avily, čo spôsobilo zmenu v jej myslení. Spoznáva kresťanstvo a rozhoduje sa pre krst. Neostáva len pri tom, ale pod vplyvom myslenia sv. Terézie z Avily vstupuje do karmelitánskeho kláštora, kde kontempluje Krista a jeho kríž. Obdobie vojny však pre ňu malo ten najnešťastnejší koniec – bola odvedená do koncentračného tábora Osvienčim – Birkenau, kde bola aj popravená, podľa vtedajšej moci ako židovka, ale podľa nej už ako tá, ktorá prijala Krista aj s jeho krížom v celej plnosti, ako mučenica za Ježiša Krista. Aj ju spolu s Brigitou Švédskou a Katarínou Sienskou vyhlásil pápež Ján Pavol II. za spolupatrónku Európy. Jej sviatok sa slávi v Cirkvi 9. augusta.
Stanislav Brtoš