Mariánska úcta zohráva v tradícii katolíckej cirkvi svoje nezastupiteľné miesto už od prvotných čias. Popri všetkých pomenovaniach a sviatkoch Panny Márie má pre Slovákov osobitný význam Sedembolestná Panna Mária, pretože je patrónkou slovenského národa.

Úcta k Panne Márii na Slovensku siaha do prvej polovice 16. storočia. A ako inak, aj tentokrát sa pôvod tejto úcty začína v živote veriaceho človeka. Imrich Csobor, zástupca uhorského palatína a vlastník šaštínskej pevnosti, ktorý bol veľmi prchkej povahy, sa viezol jedného dňa so svojou manželkou záhorskou rovinou v koči a pre nejakú príčinu sa nepohodli. Podráždený hádkou vysotil svoju manželku z koča a pokračoval ďalej. Manželka Angelika si kľakla na zem a vrúcne sa modlila za obrátenie svojho manžela. Odrazu sa jej zdalo, že pred ňou stojí Sedembolestná Panna Mária so súcitom v tvári. Nešťastná žena sa ešte viacej začala modliť a urobila sľub, že ak sa jej muž napraví, dá z neďalekého hruškového stromu vyrobiť sošku Panny Márie a dá postaviť aj kaplnku. O chvíľu Angelika zbadala koč, z ktorého vystúpil manžel a poprosil ju o odpustenie a navyše súhlasil so sľubom, ktorý urobila jeho manželka. Vtedy sa stal – v roku 1564 – vlastne prvý zázrak na príhovor Sedembolestnej Panny Márie, keď sa obrátilo a uzdravilo zatvrdnuté ľudské srdce Angelikinho manžela. Onedlho na mieste udalosti naozaj stála soška Sedembolestnej Panny Márie. Postupne k nej začalo putovať čoraz viac veriacich ľudí. Vtedy sa splnila aj druhá časť Angelikinho sľubu, že postaví kaplnku ku cti Panny Márie, ktorá sa stala cieľom mnohých procesií. Postupne sa z procesií stali púte a táto forma sa udržala až do dnešných dní.

Z 18. októbra 1732 existuje listina od ostrihomského arcibiskupa Imricha, grófa Esterházyho z Galanty, ktorý povoľuje po šetrení mnohých milostivých udalostí, ktoré sa udiali v súvislosti so soškou Panny Márie, verejné uctievanie tejto sošky. Tým sa začínajú dejiny Piety, ako nazývame sochu Sedembolestnej Panny Márie. K rozšíreniu úcty Piety prispeli paulíni, ktorí prišli do Šaštína roku 1733 a rozhodli sa postaviť kláštor a kostol. Základný kameň kostola bol položený roku 1736. Stavbu sledovala i samotná panovníčka Mária Terézia. Na dvojsté výročie pôvodnej udalosti sa soška Sedembolestnej Panny Márie zaskvela 11. augusta 1764 na hlavnom oltári. Roku 1786 Jozef II. zrušil paulínsky rád a samotné mariánske miesto tak bolo ohrozené. Zabránila v tom však úcta jeho rodičov, ktorí šaštínsku Pannu Máriu nielenže obdivovali, ale sa jej aj niekoľkokrát osobne poklonili. O sto rokov neskôr, na 300. výročie, ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský, ctiteľ Sedembolestnej, vymohol pri tejto príležitosti od pápeža Pia IX. plnomocné odpustky na mariánske sviatky. Vtedy boli dostavané aj obe veže chrámu. Niektoré pramene uvádzajú, že na slávnostnom korunovaní sošky Panny Márie bol osobne prítomný aj cisár František Jozef I. Ďalšia rehoľa, ktorá zasiahla do histórie Šaštína, sú saleziáni, ktorí s nútenou prestávkou zakázanej činnosti tam pôsobia dodnes. Dôležitý dátum je 22. máj 1927, kedy na základe vyhlásenia Svätej stolice bola Sedembolestná Panna Mária vyhlásená za patrónku Slovenska dekrétom pápeža Pia XI. Celebre apud Slovacham gentem (Slávna u slovenského národa stojí svätyňa). Dnes je šaštínska bazilika národnou svätyňou slovenského národa.

Za zmienku stojí pripomenúť, že kópia tejto sochy Sedembolestnej sa nachádza v Santovskom kostole, kam bola privezená tamojšími Slovákmi priamo zo Šaštína. Zahraniční Slováci sa postarali o to, že v Nazarete, na nádvorí nazaretskej baziliky Zvestovania Panny Márie, je umiestnený mozaikový obraz patrónky Slovenska, Sedembolestnej Panny Márie, ktorý vyhotovil Dr. Jozef Cincík a posvätil ho 25. marca 1977 biskup Andrej Grutka zo Spojených štátov amerických. Slovenský národ má Sedembolestnú vo veľkej úcte, pretože sám zakúsil vo svojich dejinách veľa utrpenia a bolesti.