Tretiu pôstnu nedeľu (11. marca) slávili budapeštianski slovenskí evanjleici dvojjazyčnou rodinnou bohoslužbou.

V Lutherovom dvore sa raz mesačne uskutočňujú bohoslužby, pre veriacich s rodinou, ktoré sú určené nielen pre dospelých, ale aj pre malé deti. Tieto bohoslužby zvykli byť trochu voľnejšie, stoličky v evanjelickej kaplnke sú rozostavené do kruhu, aby sa medzi prítomnými vytvoril bezprostredný kontakt a príjemná atmosféra. Nebolo to inak ani v tretiu pôstnu nedeľu, keď sa zišlo niekoľko rodín, aby si spolu vypočuli slovo Božie.

Farárka Slovenského evanjelického zboru v Budapešti Hilda Gulácsiová Fabuľová s radosťou privítala prítomných a pripomenula, že táto nedeľa sa nazýva aj Oculi. Názov je odvodený od latinského „Oculi mei semper ad Dominum ... Moje oči sú upreté vždy na Hospodina“. Ide o žalm zo Starého zákona. V evanjelických kostoloch sa v tretiu pôstnu nedeľu často číta starocirkevný text z Lukášovho evanjelia o uzdravení nemého. V pamäti ľudí pretrváva aj ľudový názov tretej pôstnej nedele, ktorú v niektorých častiach Slovenska poznajú pod názvom kýchavá. Zvláštny názov je odvodený od záznamov kroník zo 16. storočia. V tom čase zúrila v Európe morová epidémia a začiatok ochorenia sa prejavoval aj kýchaním. Ľudia si zo strachu, že ide o nebezpečnú infekčnú chorobu, zbožne navzájom želali zdravie. Keď sa čas obávanej nákazy pominul, kýchanie nadobudlo iný prognostický význam a premietlo sa do povery. Tá vraví, že kto počas tretej pôstnej nedele kýchne trikrát, bude sa tešiť dobrému zdraviu počas celého roka. Sú ľudia, ktorí pozorne rátajú počet kýchnutí, údajne čím ich je viac, tým lepšie. Niekto starú poveru dokonca vynaliezavo vylepšuje použitím šnupavého tabaku.

Veriaci v Lutherovom dvore prečítali po slovensky a po maďarsky sväté čítanie a zborová farárka ich vyzvala, aby sa nevzdali hľadania Krista, ktorý je všade prítomný a ktorý je vždy otvorený pre každého.

Po bohoslužbe sa uskutočnilo agapé, na ktorom sa veriaci mohli rozprávať o každodenných starostiach a radostiach.

(ef)