Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala 26. mája v Kostole sv. Ladislava na Námestí mieru spomienkovú slovenskú svätú omšu.
Pred omšou, ktorú slúžil farár zo Slovenska Stanislav Brtoš, sa uskutočnilo posvätenie pamätnej tabule kanonika Vojtecha Uhlára, ktorý pôsobil v tomto kostole. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss a vicestarosta mestskej časti Gyula Borszéki. Na slávnosti a na svätej omši vystúpil Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, ktorý očaril prítomných prekrásnymi náboženskými piesňami.
Na spomienkovej slávnosti život a dielo kanonika, ktorého nazývajú patrónom chudobných, priblížil miestny farár Róbert Hajnal.
Prítomných pozdravila po slovensky podpredsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Klára Mátéová Papučková a po maďarsky členka voleného zboru Mária Nagy-Győryová. Prítomným sa potom prihovoril miestny duchovný, ktorý hovoril o tom, že V. Uhlár spájal slovenských a maďarských veriacich tejto mestskej časti, kde najprv slúžil omše v malej kaplnke a neskôr v kostole, ktorý postavili - aj vďaka jeho nabádaniu - za neuveriteľných deväť mesiacov. „Tak ako na nás padajú kvapky posvätenej vody, tak nech na nás padá v záujme vzájomného porozumenia aj božské požehnanie,“ povedal R. Hajnal pred posvätením mramorovej tabule vo vstupnej hale kostola. Tabuľu dali postaviť veriaci na pamiatku kanonika, dekana a farára, ktorý slúžil v tomto zbore 22 rokov. Životnú dráhu V. Uhlára priblížili členky slovenského voleného zboru.
Slovenský kanonik Belo Uhlár sa narodil v Zlatých Moravciach v roku 1886. Teologické štúdiá dokončil v ostrihomskom seminári, kde ho však nemohli vysvätiť za farára pre jeho mladý vek. Do r. 1908 vyučoval náboženstvo v katolíckych školách v Budapešti. 10. augusta 1908 ho vysvätili za kňaza. V roku 1916 sa stal kaplánom na fare Kostola sv. Ladislava v XIII. obvode Budapešti, kde bol od roku 1919 administrátorom a od roku 1924 do roku 1938 farárom. V novembri 1932 kardinál Justinián Sérédi rozdelil budapeštiansku diecézu na ľavom brehu Dunaja na dve časti - na vnútornú a na vonkajšiu peštiansku diecézu. V tom istom roku sa stal B. Uhlár dekanom a inšpektorom katolíckych ľudových škôl Vonkajšej peštianskej diecézy. Bol členom misijného spolku diecéznych farárov „Unio Cleri pro Missionibus” a čestným kanonikom ostrihomskej kapituly.
Vojtech Uhlár sa počas 22 rokov svojej farárskej služby v XIII. obvode staral o chudobných. Angyalföld nikdy nebol bohatý obvod. Počas pôsobenia B. Uhlára tam ešte stále žilo veľa Slovákov, prevažne robotníkov. Túto časť Pešti už koncom 18. storočia zaľudnili Slováci z Nitrianskej a Trenčianskej stolice. Podľa dobových dokumentov tu žilo okolo 10 tisíc Slovákov. Pracovali ako nádenníci, nezľakli sa ťažkej roboty. Usadili sa tu želiari, ale aj robotníci a putovní drotári, olejkári a obchodníci s koreniami. Robotníci sa usadili hlavne pri veľkých továrňach pozdĺž Vacovskej cesty, napríklad pri lodeniciach. Mnohí, najmä z Liptova, pracovali aj na stavbách. V Budapešti koncom 19. storočia prebiehala obrovská výstavba, v tom čase sem lákali robotníkov aj zo severných častí Uhorska. Najväčší nábor slovenských robotníkov robil ďalší významný Slovák žijúci v Budapešti, staviteľ Ján Nepomuk Bobula. Zrejme nie jeden z nich navštevoval sväté omše, ktoré slúžil V. Uhlár, ktorý akiste viacerým z nich pomáhal, keď sa dostali do ťažkostí. Aj preto ho nazvali patrónom chudobných. Verný služobník Boží zomrel 24. januára 1938 v Budapešti vo veku 51 rokov, po 29-ročnom kňazskom pôsobení.
Na slávnosť prišli aj veriaci z ostatných budapeštianskych obvodov, ako aj zo Santova, kde S. Brtoš vykonával pastoračnú činnosť počas svojho vyše ročného pôsobenia medzi slovenskými katolíkmi v Maďarsku. S. Brtoš vo svojej kázni hovoril o paralele príchodu Svätého ducha na Turíce a pôsobenia prvého slovenského kanonika v tomto kostole. Zmienil sa o poslaní, ktoré vykonával B. Uhlár medzi veriacimi v tejto mestskej časti a prirovnal ho k poslaniu Svätého Ducha. Ako povedal, Svätý Duch je spojivom medzi Otcom a Synom a takto bol aj kanonik V. Uhlár spojivom medzi veriacimi. Práve preto usporiadala Slovenská samospráva XIII. obvodu na jeho počesť ďakovnú spomienku.
Na skromnom agapé, ktoré sa uskutočnilo na fare kostola, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti P. Weiss poďakoval organizátorom a Slovákom žijúcim v hlavnom meste, že zachovávajú a uctievajú si pamiatku tohto významného slovenského kňaza.
(ef)