Z iniciatívy Spolku pre skrášľovanie mesta usporiadali Čabianska organizácia Slovákov a Evanjelický cirkevný zbor vo Viniciach 24. mája ďakovnú spomienku pri príležitosti 32. výročia úmrtia evanjelického duchovného Ladislava Lindera.

„Slávnosť sme usporiadali práve teraz preto, lebo dnes ešte žijú veriaci, ktorí osobne poznali Ladislava Lindera,“ povedala nám hlavná organizátorka podujatia Alžbeta Ančinová. Priestor na oslavy poskytol evanjelický kostol, ktorý dal vybudovať farár Karol Linder, otec oslavovaného duchovného. Chrám v západnej časti Békešskej Čaby začali budovať veriaci roku 1875. V roku 1994, pri príležitosti 100. výročia narodenia Ladislava Lindera, umiestnili v kostole pamätné tabule syna i otca.

Ďakovná spomienka sa začala o 10. hodine bohoslužbou, ktorú slúžil v slovenskom a maďarskom jazyku Zoltán Nagy, farár cirkevného zboru vo Viniciach. Účinkovali spevácky zbor Čabianska ružička a ľudový spevácky zbor Orgován.

Po obrade nasledovalo slávnostné kladenie vencov k pamätným tabuliam Ladislava a Karola Linderovcov. V mene čabianskeho evanjelického zboru umiestnili veniec Pavol Kutej a Zoltán Nagy a v mene Čabianskej organizácie Slovákov a miestnej slovenskej samosprávy Michal Lásik.

Slávnosť pokračovala spomienkovým zasadnutím, ktoré moderoval profesor dejepisu na békeščabianskom slovenskom gymnáziu Michal Lásik. Na mimoriadnej hodine histórie sa zúčastnili aj dve triedy základnej školy z mestskej časti Erzsébethely. Šiestačka Melinda Morvaiová zo školy v mestskej časti Vinice pozdravila účastníkov podujatia básňou Juraja Dolnozemského My sme tu doma.

Stručný životopis Ladislava Lindera, zameraný predovšetkým na jeho duchovnú činnosť, priblížil prítomným evanjelický farár na dôchodku Pavol Kováč.

Duchovný a etnograf Ladislav Linder sa narodil 17. septembra 1893 v Békešskej Čabe. Jeho predkovia boli banskými pracovníkmi nemeckého pôvodu. V 17. storočí utiekli pred náboženským útlakom na územie dnešného Slovenska. Prastarý otec L. Lindera bol spočiatku baníkom, neskôr pracoval na miestnej farnosti. Starý otec bol už farárom v Turčianskom Sebedíne. Otec Karol Linder slúžil niekoľko desaťročí ako evanjelický kňaz vo Viniciach.

Ladislav Linder absolvoval základnú a strednú školu v Békešskej Čabe. R. 1912 sa zapísal na Evanjelickú akadémiu teológie do Prešporku (Bratislavy), kde strávil 3 roky. Odtiaľto sa dostal do Prešova. Roku 1916 bol vysvätený za farára. Do júla 1917 pracoval ako pomocný farár na Starej Turej. Túto obec na západnom Slovensku si zvolil preto, aby si osvojil slovenčinu. Od 1. augusta 1917 pôsobil ako pomocný farár popri svojom otcovi a o tri roky bol zamestnaný už ako farár. V roku 1925, po otcovej smrti, sa sám staral o celý cirkevný zbor, ktorý mal v tom čase okolo 9 tisíc veriacich. S radosťou sa zaoberal s mládežou. Usporadúval ochotnícke divadelné predstavenia a aj sám písal krátke hry s biblickou tematikou.

Po druhej svetovej vojne následkom proticirkevnej a protináboženskej politiky štátu Linderova rozsiahla duchovná práca bola obmedzená, preto považoval za dôležité pravidelne navštevovať veriacich a konať domáce bohoslužby. V roku 1960 odišiel do dôchodku. Presťahoval sa do Budapešti, kde žil až do svojej smrti. Zomrel 13. mája 1980. Pochovaný je vedľa svojej manželky v Päťkostolí.

Od predsedu Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe, muzeológa Juraja Anda sa účastníci ďakovnej spomienky mohli dozvedieť zaujímavosti o národopisnej zberateľskej práci Ladislava Lindera.

Koncom 20. rokov XX. storočia sa začal zaujímať o dobové predmety typické pre život roľníkov, ktoré si všimol pri svojich pravidelných návštevách rodín. Založil cennú národopisnú zbierku. V rokoch 1931 a 1933 s veľkým úspechom usporiadal v čabianskom múzeu etnografickú výstavu, na ktorej predstavil kroje dolnozemských Slovákov, ako aj komlóšsky, berínsky a čabiansky nábytok. V októbri 1934 ho zvolili do múzejného výboru a poverili spravovaním národopisnej zbierky. Túto prácu vykonával do roku 1949. Linder ako etnograf predbehol svoju dobu. Už v tom čase považoval za veľmi dôležité vyhľadať predmety, zaznamenať všetky údaje o nich a usporadúvať z nich výstavy. Podľa jeho vedenia zápisov o jednotlivých exponátoch pracujú muzeológovia dodnes. Bol zakladateľom moderného zbierania národopisných pamiatok. Jeho presvedčenie, že treba zachovať relikvie zanikajúceho spôsobu života, v 30. rokoch priviedlo k vytvoreniu skanzenu. Ako ďalšiu zaujímavosť sme sa dozvedeli, že Linder v druhej svetovej vojne zachránil národopisnú zbierku múzea tak, že zabalené predmety napriek príkazu neposlal do Zadunajska, ale ich ukryl vo svojom dome.

Bývalý riaditeľ školy, hudobný pedagóg, skladateľ a dirigent Ján Šutinský sa zameral na hudobnú činnosť Ladislava Lindera. Bol školeným organistom a výnimočným hymnológom. Usilovne pátral po originálnych melódiách náboženských piesní. Prepracoval maďarský evanjelický spevník Čabanov, ktorý zostavil Ľudovít Haan. Roku 1939 zostavil spevník z pôvodných a čabianskych nápevov Tranoscia pre ľudové školy s nadpisom Nápevy TRANOSCIUSA pôvodné a čabianske pre ľudové školy. Učebnicu vydalo Evanjelické cirkevné kníhkupectvo. Žiaľ, v dôsledku historických udalostí sa tento spevník nikdy nedostal do rúk čabianskych detí, dodnes leží na evanjelickej farnosti v Békešskej Čabe.

Linder vytvoril v evanjelickej základnej škole vo Viniciach prednáškovú sieň, v ktorej viedol spevácky zbor. Z jeho záznamov vieme, že Zoltán Kodály viackrát navštívil Békešskú Čabu, kde mal dobrého priateľa, lekárnika Ernőho Südiho. Cestou do Sedmohradska sa často uňho ubytoval. Raz poprosili Kodálya, aby skomponoval skladbu pre Linderov zbor. S cieľom spoznať stavbu a schopnosti tohto speváckeho zboru roku 1934 pricestoval Kodály do Békešskej Čaby. Aj vtedy sa ubytoval u Südyho, kde mu Linder ukázal svoju zbierku nápevov. Kodály tri hodiny skúmal zbierku. Túto udalosť vyfotografoval Ernő Südy. Snímka je dodnes v archíve čabianskej evanjelickej cirkvi.

Miestny historik Béla Gécs informoval prítomných o Linderových publikáciách. Vo svojej prednáške spomenul, že Linder bol redaktorom čabianskych cirkevných novín Evangélikusok Lapja a Evanjelický hlásnik, v ktorých uverejnil aj svoje články. Niektoré jeho príspevky možno nájsť aj v Čabianskom kalendári a iných miestnych periodikách.Činnosť Ladislava Lindera predstavili aj na farnosti vystavené dokumenty - fotografie, plagáty, pozvánky a listy, ktoré sú majetkom archívu čabianskej evanjelickej cirkvi. Výstavu obohatili liturgické predmety, ako plášť, svietnik, smútočné tkaniny. Niektoré tkaniny poskytli členky cirkevného zboru vo Viniciach.

Bohatý program ukončil spoločný obed na farnosti.

Ildika Očovská