Sviatok Božieho tela je pohyblivý sviatok, desať dní po Turícach, čiže slávia ho vo štvrtok (najnovšie v nedeľu) po sviatku Svätej Trojice.
Sviatok Božieho tela dostal na mnohých miestach pomenovanie na základe oltárikov, resp. stánkov-šiatrov. Pre stánky sa používa nespočetne veľa lokálnych názvov, v podpilíšskom Číve sú to búdky, v Bánhide, Tardoši a Síleši zas búdy.
Oficiálne je to sviatok Kristovho svätého tela a krvi, pamätný deň založenia oltárnej sviatosti. V slovenských katolíckych obciach ho dodnes považujú za jeden z najväčších sviatkov. Snaha cirkvi, aby veriaci v tento deň prejavili svoju vieru, radosť a pocit vďačnosti, sa aj v súčasnosti odráža v ľudovom náboženskom svetonázore. Dôraz kládli na procesiu, ktorá nasledovala po sviatočnej omši, vystlatie jej cesty kobercom z kvetov a najmä na štyri stánky s oltárikmi, ktoré sami zhotovili a vyzdobili kvetmi a zelenými vetvami. Na nich sú vlastne postavené aj poverové praktiky, ktoré sú spojené s týmto sviatkom.
Tento sviatok slávia slovenskí obyvatelia Komárňansko-Ostrihomskej župy niekoľko rokov podľa starých obyčajov.
Členovia čívskeho pávieho krúžku si vtedy oblečú svoj najkrajší kroj a takto pripravujú búdky.
Obyvatelia Čívu sa zúčastnili v miestnom Kostole Narodenia Panny Márie najprv na slávnostnej svätej omši, ktorú celebroval miestny duchovný Antal Feldhoffer . Po svätej omši sa pohla procesia na čele s miništrantom s krížom. Deti niesli košíčky naplnené lupienkami kvetov, ktoré hádzali okolo seba. Hovorí sa, že tak vlastne pripravujú cestu Ježišovi, ktorý je prítomný v Oltárnej sviatosti, ktorú niesol kňaz v monštrancii.
Do sprievodu sa zapojili aj ostatní farníci. Táto procesia postupovala okolo dediny od jedného oltárika k druhému. Oltáriky si ľudia pripravili vo svojich dvoroch alebo v predzáhradkách na štyroch miestach v dedine, čo symbolizuje štyri svetové strany. Boli vyzdobené čerstvými kvetmi, zeleňou, sviečkami, svätými obrázkami. Sprievod sa pri nich zastavil, nasledovalo čítanie z evanjelia, krátke modlitby a požehnanie tohto oltárika. Pretože sa toto miesto stáva posväteným všetci ľudia veria v mimoriadne účinky tejto zelene. Staršia generácia, ktorá zažívala tieto oslavy v mladosti sa na tento sviatok pripravila s veľkou zodpovednosťou a radosťou, že sa obnovila tradícia. Sprievod procesie ukončil svoju cestu pri kostole.
Nebolo to inak ani v ostatných Slovákmi obývaných lokalitách župy, kde žijú katolíci. Ako nás informovala predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová, ich zbor sa rozhodol, že v tomto roku zvečnia oživený zvyk na fotografiách, z ktorých zostavia budúcoročný nástenný kalendár tunajších Slovákov.
(ef)