Novohradské Sudice (Szügy) sa nachádzajú neďaleko Balašských Ďarmôt a o histórii, súčasnosti a pestovaní duchovného dedičstva tejto malebnej osady nás informovali miestny evanjelický farár János Blatniczki a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Sudiciach Katarína Plevová.
Dozvedeli sme sa, že do roku 1411 vlastnila obec rodina Szügyiovcov, neskôr ju kráľ Žigmund daroval Lászlóovi Garaymu. Osadu zničili najprv vojská Gábora Bethlena, neskôr turecké hordy. Po zániku nebezpečenstva sa obyvateľstvo vrátilo naspäť do pôvodnej obce, ktorú dodnes nazývajú Starou dedinou. Od polovice 18. storočia do roku 1790 v tejto osade zasadalo Stoličné zhromaždenie a tu pôsobila i súdna stolica. Dodnes sa v pôvodnom stave zachovali dve strážne budovy bývalého Župného domu, v ktorých sa nachádza obecný úrad a kultúrne stredisko. Zachovali sa i základné múry a pivnice bývalého Župného domu.
Písomné dokumenty o histórii dediny sú uložené na Evanjelickom cirkevnom úrade obce. Až do roku 1938 sa písali po slovensky. Slovenské národopisné materiály sú uložené a vystavené v miestnom dedinskom múzeu. Prvý evanjelický kostol, ktorý neskôr zhorel, bol vysvätený roku 1698. Druhý kostol bol vybudovaný v rokoch 1774-81 a je najväčším evanjelickým kostolom Novohradskej župy. Oltárny obraz maľoval József Pesky roku 1833 a zobrazuje Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tento kostol sa preslávil aj tým, že v roku 1883 tu mal sobáš slávny maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth, ktorý si zobral za manželku Ilonu Mauksovú.
Osada zostala dvojjazyčná i po roku 1945. Blízkosť mesta Balašské Ďarmoty dopomohla, aby počet obyvateľov vzrástol a aby sa dedina hospodársky vzmáhala. Ku koncu 60. rokov sa stala strediskovou obcou. V tom čase tu postavili budovu spoločnej miestnej rady, poľnohospodárskeho družstva, ako i ústredné budovy a kancelárie štátneho majetku. Nepretržitý rast počtu obyvateľstva si vyžiadal budovanie základných inštitúcií. V týchto rokoch sa obec obohatila o materskú školu pre 70 detí, osemtriednu budovu obvodnej základnej školy, lekársku ambulanciu, zubnú ambulanciu, kultúrny dom a knižnicu.
Od 80. rokov sa podarilo vybudovať takmer kompletnú infraštruktúru, na čom majú veľký podiel aj obyvatelia obce. Časť prostriedkov sa podarilo získať prostredníctvom súbehov.
V náboženskom a kultúrnom živote dediny, v pestovaní slovenského jazyka a slovenských tradícií zohrávajú dominantnú úlohu dva zbory. Miestny Spevácky zbor v Sudiciach, ktorý bol založený roku 1992. Jeho cieľom je zbieranie a spievanie slovenských a maďarských ľudových piesní a pestovanie miestnych tradícii. Jeho vedúcou je Katarína Marczinková. Vystupujú predovšetkým v Novohradskej župe, ale predstavili sa aj na Slovensku, Sedmohradsku a v Poľsku. Spevokol získal osobitnú cenu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Môže sa pýšiť aj kvalifikáciou strieborného a tromi kvalifikáciami zlatého stupňa. V tomto roku získal spevácky zbor titul Spevácky zbor roka, ktorý mu udelila Štátna sporiteľňa. A druhý je nedávno založený Evanjelický cirkevný spevácky zbor, ktorý vedie Gabriela Markóová Dikaszová a ktorý sa prezentovala spolu so speváckym zborom na IV. Celoštátnom stretnutí cirkevných a speváckych zborov a chrámovom koncerte v Sudiciach. V Obvodnej základnej škole sa slovenský jazyk vyučuje ako predmet v rámci vyučovacích hodín.
V Sudiciach od roku 1995 pôsobia slovenská a rómska menšinová samospráva. Slovenská menšinová samospráva v Sudiciach sa snaží chrániť a pestovať slovenskú kultúru, jazyk, národopisné a vecné pamiatky obce. V záujme toho zakúpila starý slovenský sedliacky dom, v ktorom sa nedávno zriadilo obecné múzeum. Jeho zbierku tvorí bohatý a vzácny národopisný materiál.
(if)