Pred piatimi rokmi založili novú iniciatívu v peštianskych cirkevných zboroch. Putovaním spoznávajú okolité cirkevné zbory.
Prvé roky sa zbory navzájom navštevovali a tento rok koncom apríla sa vybrali do Novohradu. Pre nás je ich putovanie zaujímavé preto, lebo navštívili zväčša slovenské obce.
Delegátka Valného zhromaždenia cirkevnej obce a predsedníčka slovenského zboru v Cinkote Zuzana Szabová, približne 120 putujúcich navštívili novohradské obce spolu s dekanom Gáborom Győrim a cirkevným misionárnym referentom Samuelom Jánom Győrim.
„V rámci týchto putovaní máme možnosť spoznať nielen život daných cirkevných zborov, ale aj nahliadnuť do histórie obce a pozrieť si kostol alebo zborový dom. Pre mňa osobne toto putovanie bolo dôležité aj preto, lebo som sa stretla so svojimi slovenskými bratmi a sestrami v Agárde, Horných Peťanoch, Sudiciach, Veňarci a Gute,“ povedala nám Z. Szabová.
Vo väčšine týchto obcí už nie sú slovenské služby Božie, ale slovenský duch ešte žije mimo kostola a aj na podujatiach organizovaných obecnými a slovenskými volenými zbormi. Na zachovávaní duchovného dedičstva našich predkov sa v nemalej miere podieľajú aj veriaci bez ohľadu na ich vierovyznanie a práve preto bolo toto putovanie vhodnou príležitosťou na spoznanie novohradských evanjelikov.
Gutu (Galgaguta) osídlili Slováci v posledných rokoch 17. storočia, keď sa ešte všetky náboženské obrady konali v slovenčine. Z výskumov Jána Jančovica vieme, že obec v tom čase už mala evanjelickú modlitebňu a fungujúcu evanjelickú cirkev, v ktorej pôsobili a cirkevné obrady výlučne po slovensky slúžili farári ako bol Ján Fľaška, rodák z Turieho Poľa, potom Ondrej Hrdina (1703-1707), farár v Banke, Domoni a prvý farár v Sarvaši, ďalej Jeremiáš Pilárik (1717-1723) a Peter Glos z Dobroča (1773-1805), ktorý začal s výstavbou nového kostola na základe povolenia Márie Terézie.
V Agárde sú pravidelné slovenské bohoslužby každú tretiu nedeľu v mesiaci, ktoré slúži putujúca evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Vo Veňarci je slovenská bohoslužba raz v roku, ale rôzne podujatia usporadúva cirkevný zbor, ktoré majú aj slovenský ráz. Napríklad pred dvoma rokmi bol u nich na návšteve Tibor Mótyán zo Sarvaša, ktorý mal interaktívnu prednášku o Tranosciu.
Najväčší a najslávnejší evanjelický kostol sa nachádza v Sudiciach. Písomné dokumenty o histórii dediny sú uložené na Evanjelickom cirkevnom úrade obce. Až do roku 1938 sa písali po slovensky. Prvý evanjelický kostol, ktorý neskôr zhorel, bol vysvätený roku 1698. Druhý kostol bol vybudovaný v rokoch 1774-81 a je najväčším evanjelickým kostolom Novohradskej župy. Oltárny obraz namaľoval József Pesky roku 1833 a zobrazuje Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tento kostol sa preslávil aj tým, že v roku 1883 tu mal sobáš slávny maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth, ktorý si zobral za manželku Ilonu Mauksovú.
O Horných Peťanoch asi málokto vie, že má hlboké slovenské korene. Ak sa vrátime do dávnej minulosti, vysvitne, že v dedinke sa usídlili prvé slovanské kmene už v VI. storočí a dlhý čas tu žili pod nadvládou Avarov. Prvé písomné pamiatky o obci sa zachovali z druhej polovice XII. storočia, v ktorých odvodzujú meno dediny od slovanského krstného mena Peter. V listine z roku 1268 sa spomínajú Horné a Dolné Peťany ako „Due ville Pethen“, ktorých majiteľom bol uhorský rod Čákovcov. Účasť evanjelikov v každodennom živote obce je bezpodmienečná a stále aktuálna.
Ako nám na záver povedala Z. Szabová, nasledujúce putovanie peštianskych evanjelikov 11. mája, keď zavítajú do Malého Kereša, kde sa uskutoční Deň južného dištriktu.
(ef)