V Pilíšskej Čabe pri Veľkom kostole už tradične pripravujú štyri „búdky“ pri príležitosti sviatku Božieho tela.

Vľavo od vchodu kostola je maďarská búdka, na ľavej dlhej strane slovenská, na pravej dlhej strane mládežnícka a vpravo od vchodu nemecká. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď už zatvárali búdky. Každá búdka má svojho svätého, ktorého zobrazuje socha alebo obraz. Keďže v tomto roku počasie neprialo kvetinám, museli zakúpiť kvetovú dekoráciu, ale napriek tomu tí, ktorí prinášajú kvety každý rok, ich priniesli vo veľkom množstve aj teraz.

Maďarská, slovenská a nemecká búdka boli pestrofarebné, ale mládežnícka iba biela, podľa starodávneho obyčaja. Prácu začali už v piatok popoludní: skupinka ľudí odišla nákladným autom po konáre potrebné na postavenie búdok, druhá skupina sa vybrala do poľa zbierať poľné kvety. Hoci obidve skupiny zmokli, ich práca bola úspešná, priniesli dostatočné množstvo konárov a kvetov. V sobotu popoludní, tiež podľa starodávneho zvyku, dievčatá a ženy uvili malé vence k slovenskej búdke, ktoré sme rozdali po zakončení slávnosti.

V nedeľu už skoro ráno sme začali so stavaním búdok, aby sme sa stihli ešte vybrať domov prezliecť pred omšou, ktorá sa začínala o 11. hodine. Po svätej omši bola procesia, počas ktorej sme spievali piesne v takom jazyku, pri akej búdke sme sa zastavili.

Slávnosť celebroval dp. László Száraz a spievali sme pod vedením nášho kantora Zoltána Geszlera. Na slávnosti sa zúčastnili predstavitelia všetkých národností a všetci spievali všetky piesne, čo bolo dôstojné a prekrásne. Obyvatelia Pilíšskej Čaby zase ukázali, ako sa vedia spojiť.

Július Kučera (ef)