Sviatok Božieho tela a krvi sa slávi vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice (druhý štvrtok po Turícach - Zoslaní Ducha Svätého) alebo v nasledujúcu nedeľu.

Tento prikázaný sviatok je oslavou daru Eucharistie a vyjadrením úcty k Spasiteľovi prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti oltárnej.

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi oddávna sprevádza tradícia procesií. Veriaci na čele s biskupom alebo kňazom v slávnostnom sprievode nesú monštranciu s kúskom premeneného chleba ulicami dedín a miest. Symbolicky tak oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa počas každej omše premieňa chlieb a víno. Deti na znak úcty a lásky k Bohu rozsýpajú na cestu lupene kvetov a veriaci spievajú nábožné piesne.

Hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho tela bola svätá Juliana z Liége (1192-1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon. Získala pre svoju snahu mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa v roku 1261 stal pápežom Urbanom IV. Ten v roku 1264 encyklikou rozšíril slávenie sviatku Božieho tela na celú cirkev.

Z našich slovenských obcí je snáď najznámejšia procesia v Deň Božieho tela a krvi v Čemeri, kam na tento sviatok prichádzajú návštevníci aj z ďalekého okolia. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, veriaci sa zišli 2. júna.

Čemer, obec v tesnej blízkosti Budapešti, je známa tým, že ju okrem Maďarov obývajú Slováci evanjelického a katolíckeho vierovyznania a Nemci katolíckej viery. Práve prostredníctvom Nemcov sa dostala do obce tradícia procesie, ktorá prechádza po kvetinovom koberci, vytvorenom z úcty a lásky k Bohu. Prevzali ju od svojich rodákov, žijúcich v obciach na druhej strane Budapešti, v dedinách Budakeszi (Wudigess) a Budaörs (Wudersch) v Budínskych vrchoch.

Začiatky tejto tradície siahajú asi do roku 1831, do obdobia po cholerovej epidémii a po osídlení obyvateľov. Podľa doterajších poznatkov od roku 1850 do tohto roku veriaci každý rok oslavovali Sviatok Božieho tela a krvi, aj v politicky ťažkých obdobiach.

Približne poldruha kilometra dlhý kvetinový koberec s procesiou je asi ojedinelý v Maďarsku. Je to aj najstaršia turistická atrakcia Čemeru.

Vyzdobovanie dediny kvetinovým kobercom po trase procesie sa medzi miestnymi Slovákmi zachovalo dodnes. Čemerčania už uprostred týždňa začínajú zbierať kvety z polí a záhrad, niektorí ich kupujú. Pekným gestom je, že pri zbieraní lupienkov katolíckym bratom pomáhajú aj miestni evanjelici. V nedeľu v skorých ranných hodinách posypú viac ako pol metra široký a asi poldruha kilometra dlhý koberec z lupienkov kvetov, zdobený rôznymi náboženskými motívmi, resp. textami. Po trase, ktorá striedavo vedie v jednom roku po ľavej a v druhom po pravej strane kostola, postavia štyri oltáre, tiež vyzdobené kvetmi. Pri týchto oltároch účastníci procesie dostanú vence, ktoré potom chránia ich domovy napr. pred prírodnými živlami. Aj tohto roku sa procesia pohla po slávnostnej omši. V slávnostnom sprievode s monštranciou sochu Panny Márie niesli mariánske dievčatá pod vedením predsedníčky Slovenskej samosprávy v Čemeri Alžbety Szabovej, oblečené v bielom. Podľa archívnej fotografie korunu Panny Márie niesli na ozdobenom vankúši. Mariánske dievčatá aj túto tradíciu oživili. V tento slávnostný deň sa okrem starších žien, ktoré ešte bežne nosia kroj, aj mládež obliekla do ľudových odevov tunajších Slovákov.

Na slávnosti sa zúčastnilo aj päťdesiatosem obyvateľov zo spriatelenej obce Mojmírovce. Podľa zážitkov v Čemeri usporiadajú o týždeň neskôr aj u nich slávnosť, na ktorej si v skromnejšej forme tiež ozdobia trasu procesie okolo kostola. Želáme im, aby sa táto krásna tradícia udomácnila aj v ich obci.

Alžbeta Szabová - Andrea Szabová Mataiszová