s generálnym biskupom ECAV na Slovensku M. Klátikom
Šťastie sa občas usmeje aj nad Lutherovým dvorom. V taký čas máme v kaplnke všetky miesta obsadené, čo vzbudí v človeku mimoriadne príjemný pocit. Tak to bolo aj v nedeľu 7. júla. Okrem Budapešťanov prišli veriaci z okolitých slovenských obcí, Veľkej Tarče a Maglódu.
Presne o desiatej sa ozvali zvony a do kaplnky vstúpila pani farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová v spoločnosti vzácnych hostí - generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Miloša Klátika a farára z Veľkého Krtíša Jána Rumana. Z tváre našej pani farárky vyžarovala radosť. Pri vítaní hostí uviedla, že bohoslužba bude slávnostná. Od pána farára sme sa dozvedeli, že s našou pani farárkou sú dávni známi, onoho času spolu študovali na bohosloveckej fakulte. Pán biskup sa nám zveril, že keď sa mu naskytne príležitosť, vždy k nám s radosťou príde. Tentoraz sa v Budapešti zúčastnil na generálnom zhromaždení Konferencie európskych cirkví.
Bohoslužbu spolu slúžili všetci traja. Po obvyklých spevoch a modlitbách nasledovala kázeň pána biskupa, postavená na citáte z Evanjelia sv. Jána 8. kap. 31.-36.:
„I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí. Odpovedali mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“
Pán biskup pripomenul významnú udalosť z 22. júna - odhalenie súsošia svätých Cyrila a Metoda na území niekdajšieho Blatnohradu: „Ďakujeme Pánu Bohu za tieto veľké osobnosti, ktoré boli darom od Pána Boha, ktorý je pánom cirkvi i pánom dejín. Títo bratia prišli v roku 863 z Byzantskej ríše, z mesta Solún, na územie Veľkomoravskej ríše a znamenali pre našich predkov veľký prínos.
Keď Konštantín a Metod priniesli našim predkom evanjelium Ježiša Krista, neboli v tejto misijnej práci vo veľkej Morave prví. Boli tu už pred nimi misionári z Franskej ríše aj z Itálie, ale neovládali slovanský jazyk. Kresťanstvo na základe ich zvesti prijali niektoré kniežatá a niektorí vyššie vzdelaní ľudia, ktorí ich reči rozumeli. Vieme, že prvý kresťanský kostol bol postavený v Nitre asi 30 rokov pred príchodom Konštantína a Metoda. Ľud však vo všeobecnosti zostával vo svojom pohanskom náboženstve, pretože týmto misionárom nerozumel.
Naši predkovia prijali kresťanstvo až na základe misijnej práce bratov Konštantína a Metoda. Sám Pán Ježiš hovoril našim predkom skrze slovo Božie, ktoré im hlásali v materinskom jazyku. A slovo Božie nezostáva bez účinku, ale vykoná k čomu ho Boh poslal. Slovo Božie je veľkým Božím darom a treba sa k nemu postaviť so všetkou vážnosťou, otvorenosťou, očakávaním i s plnou dôverou. To, že vierozvestcovia Konštantín - Cyril a Metod priniesli našim predkom slovo Božie v im zrozumiteľnej reči, to bola udalosť prvoradého významu. Stala sa základom náboženského presvedčenia a tak aj základom pre budovanie národnej kultúry. Aj my si musíme uvedomovať, že ak sa má vytvoriť niečo, čo je trvalé v osobnom i spoločenskom živote, musí to byť postavené na základe večných Božích právd. Existuje totiž veľké množstvo dočasných, krátkodobých hodnôt, ale slovo Božie trvá naveky. Pán Ježiš povedal: Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. Preto každý, kto hovorí o Konštantínovi a Metodovi, mal by myslieť na nenahraditeľnosť Božieho slova, tak ako ho máme zapísané v Biblii.
A v Biblii sa nachádzajú aj slová Pána Ježiša, ktoré som prečítal na začiatku: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Spomienka na Konštantína a Metoda i na Majstra Jana Husa nás vedie k tomu, aby sme sa venovali zásadným úvahám o význame slova Božieho a význame pravdy v osobnom, cirkevnom i spoločenskom živote. Aj keď z prítomnosti nemôžeme utiecť, nežijeme iba pre prítomnosť, ale aj pre budúcnosť. A budúcnosť ukáže, čo z našich hodnôt, ktorým sa venujeme v prítomnosti, má cenu a čo nemá, alebo je dokonca zlé a pôsobí deštruktívne. A práve Písmo sväté nás učí rozlišovať medzi krátkodobými a trvalými hodnotami...
Jedno z dôležitých kritérií, podľa ktorého by sme mali robiť svoje rozhodnutia a podľa ktorého by sme mali všetko hodnotiť, je kritérium pravdy. Pán Ježiš nám aj dnes hovorí: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu... Nasledovanie Pána Ježiša Krista musí byť vždy v znamení pravdy. Ježiš Kristus je cesta i pravda i život. Preto poznanie pravdy v biblickom slova zmysle znamená viac ako vedieť, znamená kladný vzťah ku poznanému, čiže kladný, osobný vzťah ku Ježišovi Kristovi... Pán Ježiš Kristus nás dôrazne upozorňuje na to, že k skutočnej slobode vedie poznanie pravdy a jej bezpodmienečné rešpektovanie. Skutočne slobodný môže byť len ten, kto sa pridŕža pravdy za každých okolností...
Veľkosť Konštantína – Cyrila a Metoda, aj veľkosť Majstra Jana Husa je v tom, že títo ľudia brali Božie slovo s plnou vážnosťou. Spomienka na nich aj pri 1150. výročí ich príchodu na naše územie i pri 598. výročí upálenia Jana Husa nech nás vedie k tomu, aby sme sa venovali dôležitým, zásadným úlohám o význame Božieho slova a význame pravdy, aby sme poznávali a prijali rozhodujúce pravdy Božieho slova, aby sme pri osobnom a spoločenskom formovaní dneška pomysleli aj na zajtrajšok, aby budúce pokolenia nepozerali na nás s opovrhnutím, ale naopak, aby sme im nechali nasledovaniahodný príklad. Nech nám k takémuto pokániu a obnove života pomáha sám Trojjediný Pán Boh.“
Kázeň generálneho biskupa ECAV M. Klátika nás oslovila, bola nesmierne užitočná. Po bohoslužbe sme našich hostí pozvali na skromné posedenie a neviazaný priateľský rozhovor.
Gregor Papuček