Tretia nedeľa po Veľkej noci, ktorá bola zároveň prvá májová, sa niesla medzi budapeštianskymi katolíkmi v rodinnej atmosfére. Nielen preto, lebo slovenská svätá omša, ktorá sa konala v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha, bola venovaná našim babičkám a mamičkám, ale aj preto, lebo tento raz nezavítali do hlavného mesta slovenskí veriaci z vidieka. Napriek tomu budapeštianski veriaci prišli v peknom počte, aby si vypočuli Božie slovo vo svojom materinskom jazyku vďaka vdp. Attilovi Kónyovi. Miništrovala Beáta Erdeiová, na organe hral kantor z Čemeru Michal Tóth.
V homílii hovoril A. Kónya o tom, ako emauzskí učeníci najskôr Ježiša nespoznali, lebo bolesť zo straty a sklamanie im zastreli zrak. Ale keď uvideli, tak uverili. Emauzskí učeníci spoznali Ježiša pri lámaní chleba.
Keď sa tak nad tým zamyslíme, zistíme, že Ježiš aj nám dáva denne veľa príležitostí, aby sme kráčali s ním: dáva nám o sebe vedieť najmä cez svoje Slovo, v spoločenstve bratov a sestier, v modlitbe a najmä v Eucharistii. Jeho dobro odzrkadľuje nádhera stvoreného sveta, Pán hovorí nepriamo aj cez dejinné udalosti, cez radostné, aj bolestné príbehy nášho osobného života. Učeníci, ako aj my všetci, potrebujeme na ceste životom vysvetľujúce slovo. Ježiš nám ho ponúka. Objasňuje najskôr kľúčové state zo Starého zákona: Mojžiša a prorokov, ktoré sa vzťahovali na neho a sám sa stáva centrom vznikajúcich novozákonných spisov. Jeho výklad je plný zápalu, presvedčivých argumentov z prežitej skúsenosti. Ježišove slová zapaľujú srdcia učeníkov.
Na konci svätej omše A. Kónya hovoril o možnosti zúčastniť sa na púti do Medžugoria, ktorú organizuje v júni jeho farnosť.
(ef)